V tejto správe sa analyzuje najnovší vývoj a nové postupy v procesoch a výsledkoch kolektívneho vyjednávania, najmä v súkromnom sektore. Správa sa týka systémov kolektívneho vyjednávania v 10 členských štátoch EÚ a vychádza z prípadov zistených prostredníctvom rozhovorov s kľúčovými zainteresovanými stranami a rokovacími stranami na vnútroštátnej úrovni. Analyzuje sa v nej vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a následnej hospodárskej a sociálnej krízy na dynamiku kolektívneho vyjednávania a kolektívne zmluvy. Skúmajú sa v ňom aj postupy a inovácie, ktoré sa objavili v reakcii na štrukturálne faktory, ktorými sú napríklad technologické zmeny, dekarbonizácia a politické opatrenia v oblasti klimatickej neutrality, ako aj starnutie pracovnej sily. Posudzuje sa v nej schopnosť systémov kolektívneho vyjednávania prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám v práci, výrobe a na trhu práce, ako aj strednodobým trendom.
Key findings
Kolektívne vyjednávanie má zásadný význam pre sociálne trhové hospodárstvo EÚ a môže zohrávať dôležitú úlohu pri tom, ako sa ekonomika prispôsobuje zmenám. Týka sa to najmä dlhodobých výziev, napríklad digitálnej transformácie, starnutia pracovnej sily a zmeny klímy, pri ktorých má kolektívne vyjednávanie veľký potenciál vytvárať inovačné postupy a ustanovenia pri rokovaniach medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov.
Zo zistení vyplýva, že inovácie v kolektívnom vyjednávaní sú zvyčajne prírastkové a obmedzené, pričom väčšinou zahŕňajú aktualizáciu procesov a tém v reakcii na zmeny. Sociálni partneri preto môžu využiť kolektívne vyjednávanie ako spôsob rozvoja nových postupov.
Digitálna transformácia je jednou z najdôležitejších hnacích síl zmien v kolektívnom vyjednávaní, pričom ustanovenia upravujúce teleprácu sú v súčasnosti už bežne známe a ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na zavádzanie technológií na pracovisku, sa stávajú bežnejšími.
Keďže technologické zmeny majú priamy vplyv na požiadavky týkajúce sa zručností a pracovného miesta, kolektívne vyjednávanie sa čoraz viac zameriava na rekvalifikáciu prostredníctvom opatrení v oblasti odbornej prípravy. V niektorých prípadoch kolektívne vyjednávanie predpokladá budúcu reorganizáciu a zmierňuje vplyv straty pracovných miest. Ustanoveniami sa rieši aj nedostatok pracovnej sily, ktorý je čoraz častejším javom.
Silné inštitúcie, kvalifikovaní aktéri a spoločné vnímanie výziev v danom sektore alebo podniku sú nevyhnutné na uľahčenie inovačných postupov a ustanovení v kolektívnom vyjednávaní. Obzvlášť dôležité sú predchádzajúce výsledky v oblasti spolupráce, ktoré sa odrážajú v schopnosti uzatvárať kolektívne zmluvy.
The report contains the following tables and graph.
- Table 1: Collective bargaining systems included in the study, grouped by predominant level
- Table 2: A typology of emerging practices and provisions linked to drivers of change in collective agreements
- Figure 1: Estimated collective bargaining coverage (%) and predominant level of agreements, EU27, 2019
- Number of pages
-
44
- Reference nº
-
EF21046
- ISBN
-
978-92-897-2270-4
- Catalogue nº
-
TJ-03-22-015-EN-N
- DOI
-
10.2806/279880
- Permalink
Cite this publication
Eurofound (2022), Moving with the times: Emerging practices and provisions in collective bargaining, Publications Office of the European Union, Luxembourg.