Skočiť na hlavný obsah
Abstract

V tejto správe sa analyzuje najnovší vývoj a nové postupy v procesoch a výsledkoch kolektívneho vyjednávania, najmä v súkromnom sektore. Správa sa týka systémov kolektívneho vyjednávania v 10 členských štátoch EÚ a vychádza z prípadov zistených prostredníctvom rozhovorov s kľúčovými zainteresovanými stranami a rokovacími stranami na vnútroštátnej úrovni. Analyzuje sa v nej vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a následnej hospodárskej a sociálnej krízy na dynamiku kolektívneho vyjednávania a kolektívne zmluvy. Skúmajú sa v ňom aj postupy a inovácie, ktoré sa objavili v reakcii na štrukturálne faktory, ktorými sú napríklad technologické zmeny, dekarbonizácia a politické opatrenia v oblasti klimatickej neutrality, ako aj starnutie pracovnej sily. Posudzuje sa v nej schopnosť systémov kolektívneho vyjednávania prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám v práci, výrobe a na trhu práce, ako aj strednodobým trendom.

Key findings

Kolektívne vyjednávanie má zásadný význam pre sociálne trhové hospodárstvo EÚ a môže zohrávať dôležitú úlohu pri tom, ako sa ekonomika prispôsobuje zmenám. Týka sa to najmä dlhodobých výziev, napríklad digitálnej transformácie, starnutia pracovnej sily a zmeny klímy, pri ktorých má kolektívne vyjednávanie veľký potenciál vytvárať inovačné postupy a ustanovenia pri rokovaniach medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov.

Zo zistení vyplýva, že inovácie v kolektívnom vyjednávaní sú zvyčajne prírastkové a obmedzené, pričom väčšinou zahŕňajú aktualizáciu procesov a tém v reakcii na zmeny. Sociálni partneri preto môžu využiť kolektívne vyjednávanie ako spôsob rozvoja nových postupov.

Digitálna transformácia je jednou z najdôležitejších hnacích síl zmien v kolektívnom vyjednávaní, pričom ustanovenia upravujúce teleprácu sú v súčasnosti už bežne známe a ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na zavádzanie technológií na pracovisku, sa stávajú bežnejšími.

Keďže technologické zmeny majú priamy vplyv na požiadavky týkajúce sa zručností a pracovného miesta, kolektívne vyjednávanie sa čoraz viac zameriava na rekvalifikáciu prostredníctvom opatrení v oblasti odbornej prípravy. V niektorých prípadoch kolektívne vyjednávanie predpokladá budúcu reorganizáciu a zmierňuje vplyv straty pracovných miest. Ustanoveniami sa rieši aj nedostatok pracovnej sily, ktorý je čoraz častejším javom.

Silné inštitúcie, kvalifikovaní aktéri a spoločné vnímanie výziev v danom sektore alebo podniku sú nevyhnutné na uľahčenie inovačných postupov a ustanovení v kolektívnom vyjednávaní. Obzvlášť dôležité sú predchádzajúce výsledky v oblasti spolupráce, ktoré sa odrážajú v schopnosti uzatvárať kolektívne zmluvy.

The report contains the following tables and graph.

  • Table 1: Collective bargaining systems included in the study, grouped by predominant level
  • Table 2: A typology of emerging practices and provisions linked to drivers of change in collective agreements
  • Figure 1: Estimated collective bargaining coverage (%) and predominant level of agreements, EU27, 2019
Number of pages
44
Reference nº
EF21046
ISBN
978-92-897-2270-4
Catalogue nº
TJ-03-22-015-EN-N
DOI
10.2806/279880
Permalink

Cite this publication

Disclaimer

When freely submitting your request, you are consenting Eurofound in handling your personal data to reply to you. Your request will be handled in accordance with the provisions of Regulation (EU) 2018/1725 of the European Parliament and of the Council of 23 October 2018 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data by the Union institutions, bodies, offices and agencies and on the free movement of such data. More information, please read the Data Protection Notice.