Výrazné zvýšenie vnútroštátnych minimálnych miezd na rok 2025 – v súvislosti so smernicou EÚ?

Vo väčšine krajín sa objavuje obraz nárastu kúpnej sily medzi osobami s minimálnou mzdou, aj keď zvýšenie nominálnych sadzieb je vo všeobecnosti nižšie ako v roku 2024. Pri stanovovaní nižších prírastkov stanovovatelia minimálnej mzdy reagovali na klesajúcu infláciu. Zatiaľ čo inflácia hrá menšiu úlohu, pri stanovovaní minimálnej mzdy sa môže prejaviť ďalší faktor – smernica o minimálnej mzde, ktorá ovplyvnila zvýšenie národných minimálnych miezd vo viacerých krajinách.

Výrazné zmeny v minimálnych mzdách

Vnútroštátne minimálne mzdy sa od 1. januára 2024 do 1. januára 2025 zvýšili vo všetkých krajinách okrem Cypru (Španielsko čoskoro oznámi svoju novú sadzbu).

Pokiaľ ide o zmeny nominálnych sadzieb v jednotlivých krajinách, na obrázku 1 je znázornené:

• výrazné zvýšenie vo väčšine členských štátov strednej a východnej Európy, pričom v Rumunsku sa zvýšilo takmer o 23 % (v dôsledku pravidelnej aktualizácie v januári 2025 a intervencie ad hoc v júli 2024), 15 % v Chorvátsku a Bulharsku; 12 % v Litve; 10 % v Česku a Poľsku; 9 % v Maďarsku a na Slovensku; a 8 % v Estónsku

• výrazné zvýšenie nad 6 % v Grécku (nová sadzba stanovená v apríli 2024 podľa bežnej praxe), Írsku a Portugalsku; a tesne pod 6 % v Holandsku (v dôsledku dvoch pravidelných aktualizácií v júli 2024 a januári 2025) a Lotyšsku

• Mierny nárast tesne pod 4 % na Malte, v Belgicku (zvýšenie o +3,8 % od apríla 2024 v dôsledku automatickej indexácie), Nemecku, Luxembursku, Francúzsku (nárast o +2 % oproti novembru 2024 v dôsledku automatickej indexácie) a Slovinsku. Na obrázku nie je uvedené rozhodnutie pre Španielsko, kde sa v súčasnosti diskutuje so sociálnymi partnermi o zvýšení o 4,4 % navrhované vládou (zamestnávatelia navrhli zvýšenie o 3 %).

• na Cypre sa nezmení, keďže nová zákonná minimálna mzda v krajine bola prvýkrát zvýšená v roku 2024, a úprava sa predpokladá len každé dva roky.

Úloha inflácie pri zvyšovaní minimálnych miezd sa zmierňuje

Zvýšenie nominálnych sadzieb minimálnej mzdy bolo vo všeobecnosti nižšie ako v predchádzajúcom roku: priemerný nárast medzi januárom 2024 a januárom 2025 je nad 7 %, zatiaľ čo medzi januárom 2023 a januárom 2024 bol takmer 10 %. Jedným zo zjavných faktorov ovplyvňujúcich tohtoročné stanovovanie minimálnej mzdy je zmiernenie inflácie v mnohých krajinách: predbežné údaje založené na cenových hladinách medzi decembrom 2023 a decembrom 2004 odrážajú priemernú mieru inflácie 3 %, čo je pod takmer 4 % zaznamenanými pred rokom (medzi decembrom 2022 a decembrom 2023). [1]

Na pozadí o niečo miernejšieho nominálneho zvyšovania minimálnych miezd v dôsledku výrazne nižšej inflácie je všeobecný obraz vo väčšine krajín o náraste kúpnej sily medzi osobami s minimálnou mzdou. Za posledných 12 mesiacov sa vnútroštátne minimálne mzdy zvýšili nad infláciu vo všetkých krajinách okrem Cypru a Belgicka (kde reálna mzda klesla) a Slovinska (kde zostala viac-menej konštantná). zdá sa, že to bude aj prípad Španielska. V reálnom vyjadrení je nárast úrovne minimálnej mzdy podstatný vo väčšine členských štátov strednej a východnej Európy (Rumunsko, Bulharsko, Litva, Česko, Poľsko, Slovensko a Maďarsko) a v Írsku, medzi západoeurópskymi členskými štátmi.

Zdá sa, že smernica o minimálnej mzde vyvolala štrukturálne zvýšenie

Keďže úloha zvyšovania cien pri stanovovaní minimálnej mzdy sa zmenšuje, odteraz môžu pri podstatnom zvyšovaní minimálnych miezd zohrávať úlohu aj iné faktory, najmä nová smernica o minimálnej mzde. V smernici o minimálnej mzde sa stanovuje, že krajiny so zákonnou minimálnou mzdou musia zabezpečiť, aby bola "primeraná". V článku 5 sa upravuje postup stanovenia primeranej minimálnej mzdy. Okrem mnohých ďalších aspektov – vrátane aktérov, frekvencie, potreby jasných kritérií na usmernenie procesu a prvkov, ktoré by mali zahŕňať – sa v odseku 4 uvádza, že

Členské štáty používajú orientačné referenčné hodnoty na usmernenie svojho posudzovania primeranosti zákonných minimálnych miezd. Na tento účel môžu použiť orientačné referenčné hodnoty bežne používané na medzinárodnej úrovni, ako je 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy, a/alebo orientačné referenčné hodnoty používané na vnútroštátnej úrovni.

V prípade nových sadzieb na rok 2025 možno pozorovať štrukturálne zvýšenia, ktoré úzko súvisia s ustanoveniami smernice, vrátane nasledujúcich.

• V Estónsku sa sociálni partneri dohodli s vládou na rámci, ktorý by zabezpečil, že minimálna mzda dosiahne do roku 2027 50 % priemernej mzdy.

• V Bulharsku vláda založila svoje rozhodnutie o sadzbe minimálnej mzdy od 1. januára 2025 na legislatíve z roku 2023, ktorá stanovuje úroveň 50 % priemernej mzdy.

• V Rumunsku sa vláda zameriava aj na 50 % priemernej mzdy (nová nominálna sadzba v januári 2025 dosiahla 47 %), ako sa stanovuje v novej legislatíve o minimálnej mzde, ktorá nasledovala po tripartitných konzultáciách.

• V Česku si tvorcovia minimálnej mzdy stanovili cieľ, aby nominálna sadzba do roku 2029 dosiahla 47 % priemernej mzdy.

• Na Slovensku bola už v roku 2019 minimálna mzda viazaná na 60 % priemernej mzdy, ale v roku 2020 sa v súvislosti s pandémiou COVID-19 znížila na 57 %. Tento krok sa zvrátil v októbri 2024, keď parlament schválil návrh zákona, ktorým sa stanovuje minimálna mzda vo výške najmenej 60 % priemernej mzdy (za predchádzajúce dva roky), pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú na vyššej sadzbe. Rozhodnutie vlády zvýšiť minimálnu mzdu zo 750 eur na 816 eur od 1. januára 2025 však nedosiahlo 60 % sadzbu a očakáva sa, že ďalšia aktualizácia v roku 2026 tento cieľ dosiahne.

• V Írsku bola minimálna mzda na január 2025 stanovená v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2026 60 % mediánu mzdy.

• V Španielsku vláda v roku 2020 poverila ad hoc poradnú komisiu, aby do roku 2023 zvýšila úroveň minimálnej mzdy na 60 % priemernej (čistej) mzdy, a cieľom posledného zvýšenia v januári 2025 je udržať ju na rovnakej úrovni.

• Na Malte je štvorročný plán na zvýšenie národnej minimálnej mzdy v druhom roku implementácie na základe trojstrannej dohody z roku 2023 a odporúčaní Komisie pre nízke mzdy v krajine.

• V Grécku sa v súčasnosti rokuje o návrhu na zavedenie mechanizmu úpravy minimálnych miezd založeného na vzorcoch od roku 2027.

Záver

Zamestnanci s minimálnou mzdou zaznamenajú v januári 2025 posilnenie svojich vreciek, pretože nominálne sadzby za posledných 12 mesiacov vzrástli nad infláciu takmer vo všetkých krajinách. S návratom rastu cien na miernejšiu úroveň sa úloha inflácie pri výraznom zvyšovaní minimálnej mzdy znížila, zatiaľ čo úloha novej smernice o minimálnej mzde sa začala prejavovať. "Orientačné referenčné hodnoty" smernice na usmernenie pri posudzovaní primeranosti minimálnych miezd (50 % alebo 60 % priemernej alebo mediánovej mzdy) – hoci nie sú v smernici nariadené – sa stali nástrojom, ktorý uprednostňuje väčšina krajín so zákonnou minimálnou mzdou pri transpozícii smernice do vnútroštátneho práva. Čoraz väčší počet krajín zahŕňa takéto referenčné hodnoty do svojich právnych predpisov a zákonné sadzby minimálnej mzdy sa zvyšujú nad infláciu, aby dobehli skutočné mzdy. Kľúčovou otázkou je, či sú tieto referenčné hodnoty dostatočné na zabezpečenie primeranosti minimálnych miezd vo všetkých členských štátoch. Každoročné preskúmanie minimálnych miezd nadácie Eurofound za rok 2025 (pripravované v polovici roka 2025) bude zahŕňať podrobnejší pohľad na otázku, ako tvorcovia miezd vykonávajú svoje posúdenia primeranosti sadzieb.

Obrázok © Nomad_Soul/Adobe Stock

Poznámky pod čiarou