Odchod do dôchodku
Až donedávna bol v EÚ normou na odchod do dôchodku z platenej práce vek 65 rokov a často aj nižší. Vek, v ktorom ľudia odchádzajú na dôchodok, sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líši a aj narastá.
Vzhľadom na to, že generácia populačne silných ročníkov (tzv. baby boom) v súčasnosti odchádza do dôchodku, z pracovného trhu bude viac pracovníkov odchádzať než naň prichádzať. Keďže dĺžka života narástla a miera pôrodnosti v Európe klesá, prioritou politiky EÚ je povzbudzovať Európanov, aby zostali pracovať dlhšie, čo zabezpečí udržateľnosť dôchodkových systémov a primeranú sociálnu ochranu. V uplynulých rokoch niektoré členské štáty začali pracovať na zvýšení veku odchodu do štátneho dôchodku (napríklad Írsko na 68 rokov do roku 2028 a Nemecko na 67 rokov do roku 2031) a hľadajú spôsoby, ako pracovníkov podporiť, aby v zamestnaní zostali dlhšie. Stále viac starších pracovníkov by okrem toho chcelo zostať pracovať dlhšie.
V bielej knihe Európskej komisie o dôchodkoch z roku 2012 sa navrhujú iniciatívy na vytvorenie rámca, ktorý by povoľoval zostať pracovať a ušetriť si viac na dôchodok tým starším pracovníkom, ktorí sú toho schopní. Okrem toho boli členské štáty vyzvané, aby odstránili rozdiely v zákonom stanovenom dôchodkovom veku medzi mužmi a ženami a preskúmali neopodstatnený vek povinného odchodu do dôchodku. Komisia okrem toho preskúmala dôchodkové režimy pre pracovníkov s namáhavým alebo nebezpečným zamestnaním v Európe a venovala sa prebiehajúcim reformám a najlepším postupom s odporúčaniami pre členské štáty EÚ.
Nadácia Eurofound v priebehu rokov analyzovala otázky týkajúce sa odchodu do dôchodku v krajinách EÚ. V rámci výskumu sa venovala možnostiam na skorý a postupný odchod do dôchodku, príležitostiam na spojenie práce s čiastočným odchodom do dôchodku, práci po odchode do dôchodku, dobrovoľníctvu na dôchodku a otázke dôchodkov. V posledných rokoch sa výskum sústredil na predĺženie pracovného života za momentálnu hranicu dôchodkového veku, ako aj na otázky súvisiace s pracovnými preferenciami, príjmom a kvalitou života.
V analýze zistení z tretieho Európskeho prieskumu kvality života nadácie Eurofound sa skúmajú preferencie v oblasti pracovného času u starších pracovníkov. Zistilo sa, že takmer polovica pracovníkov vo veku 50 rokov a viac by chcela pracovať kratšie, pričom úlohu zohrávali aj ich finančné potreby. Významná čas dôchodcov, ktorí v danom čase nemali platenú prácu, by v skutočnosti chcela pracovať aspoň niekoľko hodín týždenne. V rámci výskumu sa zisťovalo aj to, ako hodnotenie uprostred kariéry môže pomôcť objasniť možnosti pracovníkov na zotrvanie v práci až do neskoršieho dôchodkového veku.
Starší pracovníci v súčasnosti často odchádzajú zo zamestnania pred dosiahnutím zákonného dôchodkového veku pre zdravotné problémy, zdravotné postihnutie alebo úlohy spojené so starostlivosťou. Oveľa viac ľudí chce jednoducho pracovať menej a tak, aby pracovný čas zodpovedal ich preferenciám. Jedným zo spôsobov, ako ľudí motivovať a umožniť im zostať pracovať dlhšie, je uľahčiť skrátenie pracovného času a pritom stratu v príjme vyvážiť čiastočným dôchodkom alebo dávkou. V štúdii nadácie Eurofound sa skúmajú dôsledky takýchto systémov čiastočného odchodu do dôchodku.
V mnohých krajinách majú starší ľudia platené zamestnanie aj po dosiahnutí dôchodkového veku. V štúdii nadácie Eurofound o príjme z práce po odchode do dôchodku v EÚ sa sledujú motívy dôchodcov pri hľadaní platenej práce a ich pracovné príležitosti. Skúmajú sa stratégie spoločností pri nábore a udržiavaní si dôchodcov a zdôrazňujú sa problémy a výhody, ktorým čelia starší ľudia, ktorí chcú vykonávať platenú prácu. Predmetom je aj rozsah, do akého je práca po odchode do dôchodku spojená s primeranosťou príjmu u populácie na dôchodku.
Dôchodky sú pre mnohých ľudí na dôchodku hlavným zdrojom príjmu. Reformy dôchodkového systému v posledných rokoch sa sústredili na udržateľnosť verejných dôchodkov a zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku. V štúdii nadácie Eurofound o účasti sociálnych partnerov na dôchodkovej reforme v EÚ sa skúmajú reformy zavedené ako reakcia na hospodársku a finančnú krízu, pričom sa zdôrazňuje úloha sociálnych partnerov v takýchto reformách od roku 2008.
Vzhľadom na starnúcu populáciu Európy sú momentálne dôležitými bodmi politického programu EÚ sociálna inklúzia starších ľudí a stratégie na prezentáciu dobrovoľnej práce medzi nimi. V štúdii o dobrovoľníctve starších ľudí v EÚ sa prezentujú najlepšie postupy vo všetkých aspektoch dobrovoľníctva, ako aj jeho prepojenie so sociálnou inklúziou. Skúmajú sa opatrenia na zintenzívnenie dobrovoľníctva počas prechodu z práce do dôchodku.
Vo väčšine členských štátov odchádzajú ženy do dôchodku skôr ako muži. Je to čiastočne spôsobené tým, že strávili viac času starostlivosťou o nezaopatrené osoby ako ich mužské náprotivky. Vzhľadom na plány na zvýšenie dôchodkového veku v mnohých krajinách sa však pravdepodobne v nasledujúcich rokoch zmení aj to. Nadácia Eurofound skúmala prípady starších pracujúcich žien v Európe a ich pohnútky pre narastajúcu účasť na trhu práce, ktorá nahrádza skorší odchod do dôchodku.