V tejto správe sa analyzuje úloha sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania pri riešení výziev, ktoré spôsobila alebo zhoršila pandémia COVID-19 v nemocničnom sektore. Skúma sa v nej aj to, či sa v záujme riešenia týchto nových výziev prispôsobili existujúce procesy sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej úrovni. Výskum zahŕňal prehľad literatúry na účely kontextualizácie štrukturálnych prvkov nemocničného sektora a analýzu politických iniciatív na riadenie krízy realizovaných v celej EÚ27 a Nórsku. Zo zistení vyplýva, že úroveň a povaha zapojenia sociálnych partnerov do reakcie na pandémiu sa v rámci Európy líšili. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie zohrávali v niektorých krajinách významnú úlohu, zatiaľ čo v iných bola účasť sociálnych partnerov nižšia. Hoci sa v inštitúciách a procesoch sociálneho dialógu nezistili žiadne podstatné zmeny, rozsah otázok, ktorými sa zaoberajú, sa rozšíril nad rámec tradičných oblastí zamestnanosti a pracovných podmienok.
Key findings
V krajinách s dlhodobou tradíciou spolupráce medzi sociálnymi partnermi zohrával sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie významnú úlohu pri riešení niektorých výziev, ktoré pandémia COVID-19 predstavuje pre nemocničný sektor. Rokovania medzi sociálnymi partnermi boli rozhodujúce okrem iného pre dohodu o zmenách organizácie práce, ktoré sú potrebné na riešenie zdravotnej krízy a úspešné pridelenie dodatočných finančných prostriedkov a zdrojov.
Počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 mali sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie zásadný význam pri hľadaní riešení výziev v nemocničnom sektore v niektorých krajinách, v ktorých zvyčajne nezohrávajú významnú úlohu. Napríklad Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko a Malta zaznamenali posilnenie sociálneho dialógu v nemocničnom sektore. Naopak, v krajinách, ktoré boli najviac postihnuté úspornými opatreniami v sektore zdravotníctva po finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008, konkrétne v Grécku, Portugalsku a Španielsku, a ktorých systémy zdravotnej starostlivosti sa úplne nezotavili zo zníženia počtu zamestnancov a zmrazenia platov v tomto období, vlády implementovali právne predpisy bez zapojenia sociálnych partnerov, a tí zohrávali obmedzenú úlohu pri riadení celkovej reakcie.
Počas pandémie sa sociálni partneri v nemocničnom sektore zapojili do tém nad rámec tradičných otázok odmeňovania a pracovného času. Potreba zabezpečiť kapacitu pracovnej sily v nemocniciach si často vyžadovala ich zapojenie do prispôsobovania postupov organizácie práce a prerozdeľovania zamestnancov a do iných opatrení týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov.
Pandémia zhoršila existujúci nedostatok zamestnancov a pravdepodobne povedie k väčšej medzinárodnej súťaži pri nábore zdravotníckych pracovníkov. Sociálni partneri v tomto odvetví sú čoraz viac znepokojení vplyvom, ktorý môže mať vysoká úroveň stresu a pracovnej záťaže na udržanie zamestnancov, keďže ide o faktory, ktoré sa často spájajú so zámerom pracovníkov odísť z tohto odvetvia.
Zo zistení vyplýva, že tam, kde sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie zohrávali významnú úlohu pri riešení výziev, ktorým čelil nemocničný sektor počas pandémie COVID-19, boli reakcie lepšie a rýchlejšie rozpracované. To poukazuje na to, že dobre fungujúci sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú kľúčové pre silný nemocničný sektor a môžu zvýšiť pripravenosť EÚ na potenciálne budúce zdravotné krízy.
The report contains the following lists of tables and figures.
List of tables
- Table 1: Distribution of social dialogue and collective bargaining practices, by type of social partner involvement and issues covered
- Table 2: Bargaining level of pay initiatives addressed in social dialogue and collective bargaining rounds
- Table 3: Summary of major developments in social dialogue and collective bargaining in the hospital sector during the COVID-19 pandemic in different industrial democracy clusters
List of figures
- Figure 1: Change in employment in the hospital sector (%), EU Member States, 2015–2020
- Figure 2: Share of hospital employment out of total employment (%), EU Member States and the United Kingdom, 2015 and 2020
- Figure 3: Breakdown of hospital doctors by gender (%), EU Member States and Norway, 2019
- Figure 4: Breakdown of hospital doctors by age (%), EU Member States and Norway, 2019
- Figure 5: Ratio of nurses and midwives to doctors in hospitals (full-time equivalents), EU Member States, Norway and the United Kingdom, 2019 or most recent data available
- Figure 6: Share of temporary employment in hospital sector and total employment (%), EU Member States, 2020
- Figure 7: Share of part-time employment in hospital sector and total employment (%), EU Member States, 2020
- Figure 8: Share of foreign-trained doctors in country (%), EU Member States, Norway and the United Kingdom, 2019
- Figure 9: Share of foreign-trained nurses in country (%), EU Member States, Norway and the United Kingdom, 2019
- Figure 10: Distribution of hospital beds (%), by type of ownership, EU Member States, 2019
- Figure 11: Remuneration of nurses and doctors (salary ratio to national average wage), EU Member States, Norway and the United Kingdom, 2019
- Figure 12: Wages of hospital nurses and specialists in selected central and eastern European countries, 2010–2019
- Figure 13: Wages of hospital nurses and specialists in Greece, Ireland, Italy, Portugal and Spain, 2010–2019
- Number of pages
-
52
- Reference nº
-
EF21030
- ISBN
-
978-92-897-2296-4
- Catalogue nº
-
TJ-05-22-381-EN-N
- DOI
-
10.2806/660968
- Permalink