Po dlhom období cenovej stability v EÚ došlo k pozoruhodnému návratu inflácie. V dôsledku pandémie COVID-19 energetická kríza vyvolaná útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine a narušenie medzinárodného dodávateľského reťazca viedli spolu s ďalšími faktormi k zvýšeniu cien komodít a tovaru. Zatiaľ čo nominálne mzdy sa v rokoch 2021 a 2022 zvýšili, rast reálnych miezd zostal pod úrovňou inflácie, čo malo vplyv najmä na skupiny s nízkym príjmom. Hoci inštitúcie EÚ očakávajú, že inflácia bude do roku 2025 pomaly klesať, mnohé kolá kolektívneho vyjednávania sotva dokázali držať krok s rýchlym nárastom cien v roku 2022. V dôsledku toho požiadavky odborových zväzov na kompenzáciu a zvyšovanie miezd v kolektívnych zmluvách o mzdách vyvíjajú tlak na niektoré odvetvia. Zásadnú úlohu pri ochrane kúpnej sily pracovníkov s nízkym príjmom zohráva aktualizácia minimálnych miezd (v súlade so smernicou o primeraných minimálnych mzdách). Vzhľadom na to, že mzdy nedržia krok s mierou inflácie, môže v nasledujúcich rokoch v sociálnom dialógu a kolektívnom vyjednávaní opäť vzniknúť napätie.
Key findings
• Inflácia sa vrátila a ,hoci sa očakáva, že do roku 2025 sa postupne spomalí, podľa prognóz by mal rast cien v strednodobom horizonte pretrvávať. Trendy miezd na základe kolektívneho vyjednávania v roku 2022 neodrážali zvyšovanie životných nákladov, čo viedlo k ďalším stratám kúpnej sily zamestnancov.
• Režimy kolektívneho vyjednávania o mzdách a mechanizmy stanovovania miezd sa v rámci EÚ značne líšia a vykazujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými odvetviami. Z kolektívnych zmlúv o mzdách analyzovaných v štyroch odvetviach – chemickom a farmaceutickom priemysle, obrábaní kovov, odvetví ubytovacích a stravovacích služieb a práci v domácnosti – vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku vyplýva, ako sa dojednané mzdy snažia držať krok s vývojom inflácie, pričom väčšinou rástli pomalšie ako inflácia.
• Po zvýšení inflácie zohrala revízia zákonných minimálnych miezd v analyzovaných odvetvových kolektívnych zmluvách nepriamu, ale významnú úlohu. Vplyv zvýšenia minimálnej mzdy býva väčší pre pracovníkov s nižšou mzdou a v zásade má pozitívny distribučný vplyv tým, že zužuje mzdovú štruktúru v kolektívnych dohodách o mzdových podmienkach.
• Nové faktory, napríklad nedostatok pracovnej sily a zručností, môžu významne ovplyvniť odvetvové kolektívne vyjednávanie. Hoci nedostatok pracovnej sily zvyčajne súvisí s pracovnými miestami spojenými so zelenou a digitálnou transformáciou, v rámci činností v odvetví služieb takisto aktuálne existuje nedostatok pracovnej sily na menej platených pracovných miestach. Mali by sa posilniť investície do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, odbornej prípravy a stimulov na zlepšenie práce a iných cielených politických opatrení pre konkrétne odvetvia s cieľom znížiť nedostatok pracovnej sily, ako sa navrhuje v Európskom roku zručností 2023.
• Hoci vlády zaviedli rozsiahle balíky pomoci zamerané na zmiernenie vplyvu inflácie na domácnosti, rodiny a odvetvia, takmer žiadne konkrétne opatrenia neovplyvnili kolektívne vyjednávanie o mzdách, s výnimkou príspevku na infláciu v Nemecku.
The report contains the following lists of tables and figures.
List of tables
- Table 1: Government policies and initiatives to mitigate the impact of inflation
- Table 2: Sectoral collective agreements covered in the research
List of figures
- Figure 1: Economic forecast for spring 2023 – gross domestic product growth in the EU, euro zone and 27 Member States (%)
- Figure 2: Euro zone annual inflation and its main components, June 2013–June 2023 (annual rate of change)
- Figure 3: Nominal wage growth (consumer wages)
- Figure 4: Real wage growth (consumer wages)
- Number of pages
-
40
- Reference nº
-
EF23005EN
- ISBN
-
978-92-897-2343-5
- Catalogue nº
-
TJ-04-23-772-EN-N
- DOI
-
10.2806/004554
- Permalink
To be notified of this publication and other publications in this area please visit the subscription management centre to update your contact details and subscription preferences.