V správe sa analyzujú pravdepodobné a predstaviteľné scenáre, v ktorých sa skúma, ako by sa telepráca a hybridná práca v EÚ mohli vyvinúť do roku 2035 a ich dôsledky na svet práce. Do akej miery sú manažéri a zamestnanci, organizácie zamestnávateľov a odborové zväzy a politickí stratégovia pripravení na pribúdanie týchto foriem organizácie práce? Ako môžu zabezpečiť, aby telepráca a hybridné formy práce boli v budúcnosti prínosom pre zamestnancov aj organizácie? Pomocou metodiky prognózovania správa identifikuje nevyriešené otázky, poukazuje na vznikajúce problémy a pomáha politickým stratégom pri riešení kľúčových otázok súvisiacich s touto formou práce.
Key findings
V postpandemickom svete práce sa niektorí zamestnanci síce vrátili na pracovisko na plný úväzok, ale mnohí sa rozhodli pre hybridnú prácu, často pracujú z domu alebo na inom mieste niekoľkokrát týždenne a v rôznych denných hodinách. Na podporu politických stratégov pri zavádzaní správnych podmienok telepráce a hybridnej práce nadácia Eurofound vypracovala viacero scenárov týkajúcich sa budúcnosti telepráce a hybridnej práce, v ktorých poukazuje na odlišné dôsledky na kvalitu práce a organizačné postupy.
Hoci sa telepráca a hybridná práca stále vyvíjajú, najnovšie výsledky výskumu naznačujú, že ak sa telepráca a hybridná práca budú rozvíjať vyváženým spôsobom, prinesú lepšie výsledky z hľadiska kvality práce a organizačných postupov. Preto bude pre sociálnych partnerov a politických stratégov rozhodujúce, aby pri navrhovaní pozitívnej budúcnosti telepráce a hybridnej práce zvážili otázky, ako sú spravodlivosť na pracovisku, prehodnotenie organizačných postupov a umožnenie autonómie, rozvoj manažérskych zručností, zefektívnenie regulačných opatrení, zaručenie kvality práce v podmienkach práce na diaľku alebo hybridnej práce a zabezpečenie, že sa zohľadní názor zamestnancov.
Meniace sa pracovné podmienky majú bez dôkladného plánovania potenciál narušiť dynamiku na pracovisku a prehĺbiť rodové rozdiely. Podpora organizácií pri zavádzaní telepráce a hybridných pracovných režimov je preto veľmi dôležitá v mnohých oblastiach, medzi ktoré patria prehodnotenie postupov posudzovania zdravotných a bezpečnostných rizík v súvislosti s psychosociálnymi rizikami, budovanie kultúry dôvery v organizáciách a venovanie pozornosti moderným technológiám, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť riadenie úloh na diaľku.
Od organizácií sa bude vyžadovať, aby investovali do odbornej prípravy a zabezpečili tým dobrú pripravenosť manažérov na riadenie hybridnej práce. Na to, aby bola odborná príprava efektívna, má pokrývať tematické okruhy, ako je komunikácia, spravodlivosť a inklúzia, ako aj odporúčania týkajúce sa prevádzkovej efektívnosti a podpory angažovanosti zamestnancov v hybridných prostrediach.
Pre politických stratégov na vnútroštátnej úrovni bude prioritou zvážiť najvhodnejšie spôsoby stanovenia minimálnych noriem pre teleprácu a hybridnú prácu, napríklad v oblastiach, ako je právo na odpojenie, náklady na vybavenie, komunikácia, náklady na energiu, zdravie a bezpečnosť, duševné zdravie a rovnaké zaobchádzanie s telepracovníkmi a osobami pracujúcimi len v priestoroch zamestnávateľa. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe týchto noriem. Na úrovni EÚ bude dôležité aj monitorovanie a problematika cezhraničnej telepráce a hybridnej práce vrátane daňových dôsledkov a dôsledkov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
The report contains the following lists of tables and figures.
List of tables
- Table 1: Overview of scenarios (key characteristics)
- Table 2: Potential implications for job quality
- Table 3: Potential implications for organisational practices
- Table 4: Definitions of the key factors driving the future of telework and hybrid work to 2035
- Table 5: List of selected references used in identifying drivers of telework and hybrid work
- Table 6: Selected and ranked key factors driving the future of telework and hybrid work
- Table 7: Projections for each key factor driving the future of telework and hybrid work
List of figures
- Figure 1: Proportions of employees engaged in telework, EU27 and the UK, 2015 (%)
- Figure 2: Location of work across three rounds of the Living, working and COVID-19 e-survey (%)
- Figure 3: Shares of employees working from home by country, EU27, 2019–2021 (%)
- Figure 4: Developing new hybrid models of work organisation
- Figure 5: Degrees of constraint on place and time of work
- Figure 6: Stages of the key-factor-based methodology for developing scenarios
- Figure 7: Selected drivers of telework and hybrid work by uncertainty and impact
- Number of pages
-
60
- Reference nº
-
EF22028
- ISBN
-
978-92-897-2319-0
- Catalogue nº
-
TJ-05-23-087-EN-N
- DOI
-
10.2806/234429
- Permalink