Meranie kľúčových rozmerov pracovnoprávnych vzťahov a priemyselnej demokracie (aktualizácia 2023)

Táto správa vychádza z predchádzajúcich štúdií nadácie Eurofound, v ktorých bol rozpracovaný koncepčný rámec mapovania pracovnoprávnych vzťahov a identifikovali sa štyri kľúčové rozmery: priemyselná demokracia, konkurencieschopnosť priemyslu, sociálna spravodlivosť a kvalita práce a zamestnania. Cieľom správy je aktualizovať konkrétne štúdiu nadácie Eurofound z roku 2018, ktorá sa zameriavala na priemyselnú demokraciu. Má tri hlavné ciele: aktualizovať indexy štyroch kľúčových rozmerov na roky 2018 – 2021, vypracovať prierezovú časovú analýzu indexu priemyselnej demokracie od roku 2008 do roku 2021, najmä pokiaľ ide o trendy vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov z hľadiska konvergencie EÚ, a aktualizovať typológiu systémov pracovnoprávnych vzťahov priemyselnej demokracie, aby prispela k analýze vyvíjajúcich sa trendov a vzorcov zmien medzi krajinami od roku 2008 do roku 2021.

Kľúčovými aspektmi metodického prístupu je používanie vysokokvalitných údajov (uplatňovanie prísnych koncepčných a štatistických kritérií kvality pri preskúmavaní a dolaďovaní ukazovateľov), dodržiavanie metodiky tvorby indexov, ktorú vypracovalo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, a dodržiavanie metodiky nadácie Eurofound na analýzu konvergenčných trendov v priemyselnej demokracii.

Politické súvislosti

Politický rámec je charakterizovaný vplyvom pandémie COVID-19 a vojnou na Ukrajine, ktoré ohrozujú prebiehajúcu hospodársku obnovu v Európe. Nedávne vypuknutie vojny medzi Izraelom a Hamasom pravdepodobne ešte viac destabilizuje rast.

Inštitúcie EÚ prijali dočasný finančný nástroj NextGenerationEU vo výške 806,9 miliardy EUR určený na podporu obnovy prostredníctvom vydávania spoločného európskeho dlhu, pričom Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytol členským štátom 672,5 miliardy EUR na investície a reformy.

Vojna na Ukrajine spôsobila rozsiahlu humanitárnu krízu a viedla k zvýšeniu cien základných tovarov, zvýšeniu rizika chudoby v Európe a spomaleniu hospodárskeho rastu. V snahe zmierniť dôsledky vojny inštitúcie EÚ do konca roka 2023 pozastavili pravidlá Paktu stability a rastu. To umožnilo krajinám eurozóny vypracovať diskrečné fiškálne opatrenia na obmedzenie rastúcich nákladov na energie, zvýšenie obranyschopnosti a riešenie utečeneckej krízy.

Pracovnoprávne vzťahy EÚ sa opierajú o Európsky pilier sociálnych práv, ktorého cieľom je posilniť práva pracovníkov v záujme dôstojných pracovných podmienok a kvalitného pracovného prostredia. Opätovne potvrdzuje záväzok EÚ k dvojstrannému sociálnemu dialógu a rokovaniam o kolektívnych zmluvách medzi sociálnymi partnermi. Samit sociálnych partnerov vo Val Duchesse plánovaný na rok 2024 je pokračovaním podpory sociálneho dialógu na úrovni EÚ.

Úloha kolektívneho vyjednávania v rámci modelu pracovnoprávnych vzťahov EÚ sa posilnila smernicou o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Jej hlavným cieľom je vytvoriť rámec na zlepšenie primeranosti zákonom stanovených minimálnych miezd a zlepšiť účinný prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy. Výslovne sa ňou podporuje kolektívne vyjednávanie a uznáva sa, že silné a inkluzívne systémy kolektívneho vyjednávania sú dôležité na zabezpečenie primeranej ochrany formou minimálnej mzdy. Po smernici nasledovalo oznámenie Komisie a návrh odporúčania Rady, ktoré boli zamerané na podporu sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Smernicou sa stanovuje pomerne vysoká latka v oblasti kolektívneho vyjednávania a navrhuje sa v nej, aby sa členské štáty snažili dosiahnuť mieru pokrytia kolektívnymi zmluvami aspoň 80 %.

Hlavné zistenia

•    Aktualizované indexy priemyselnej demokracie a pracovnoprávnych vzťahov ako celku ukazujú polarizovaný obraz, pričom malé skupiny členských štátov majú veľmi vysokú alebo veľmi nízku výkonnosť. Rozdiely medzi krajinami sú v ostatných kľúčových rozmeroch menej výrazné.

•    Prierezová časová analýza indexu priemyselnej demokracie od roku 2008 do roku 2021 ukazuje veľmi mierny trend vzostupnej divergencie, to znamená, že priemerné skóre EÚ27 sa mierne zvýšilo a rozdiely medzi krajinami boli väčšinou stabilné. Je to dôsledok počiatočnej zostupnej divergencie do rokov 2013 – 2017 (keď sa priemer znížil a rozdiely medzi členskými štátmi vzrástli), ktorá sa následne zvrátila vzostupnou konvergenciou.

•    Dvanásť krajín vykazuje pomerne stabilné trendy okolo priemeru indexu priemyselnej demokracie v EÚ27 v rokoch 2008 až 2021 (Belgicko, Cyprus, Česko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko).

•    Deväť krajín sa zbližuje. Z nich Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Portugalsko dobiehajú (ich skóre bolo spočiatku nižšie ako priemer EÚ, ale rastú rýchlejšie a rozdiely sa znižujú). V prípade Dánska, Holandska a Slovinska bolo ich skóre spočiatku vyššie ako priemer EÚ, ale klesajú, čím sa približujú k rastúcemu priemeru EÚ.

•    Šesť krajín sa odchyľuje. Z nich Rakúsko, Fínsko, Luxembursko a Švédsko mali pôvodne vyššie skóre ako priemer EÚ a ich priemery rastú rýchlejšie ako priemer EÚ. Skóre Maďarska a Malty bolo spočiatku nižšie ako priemer EÚ a postupne sa znižuje.

•    Aktualizovaná typológia priemyselnej demokracie (2008 – 2021) ukazuje štyri skupiny členských štátov.

•    Skupina riadenia založeného na priemyselnej demokracii zahŕňa Dánsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko. Tieto členské štáty dosahujú najlepšie výsledky v oblasti priemyselnej demokracie a majú vysokú mieru centralizácie kolektívneho vyjednávania, vysoký stupeň koordinácie a bežnú účasť sociálnych partnerov na tvorbe politiky. Táto skupina vykazuje výraznú odchýlku od priemeru EÚ27 a dochádza v nej k systematickej konvergencii. Jeho výkonnosť bola spočiatku vyššia ako priemer EÚ, ale rastie pomalším tempom.

•    Skupina trhovo orientovaného riadenia má veľmi nízku výkonnosť v oblasti priemyselnej demokracie a nekoordinovaných a decentralizovaných systémov kolektívneho vyjednávania. Zahŕňa liberálne krajiny (Cyprus, Írsko a Malta), pobaltské štáty (Estónsko, Litva a Lotyšsko), Bulharsko a Poľsko. Od obdobia rokov 2013 až 2017 do tejto skupiny patrí aj Grécko a Rumunsko. Táto skupina vykazuje výraznú odchýlku od priemeru EÚ27 a dochádza v nej k systematickej divergencii. Jeho výkonnosť bola spočiatku nižšia ako priemer EÚ a rastie pomalším tempom, čím sa tento rozdiel časom zvyšuje.

•    Skupina riadenia s ústrednou úlohou štátu a skupina riadenia zameraného na podniky, ktoré zahŕňajú zostávajúce členské štáty, majú v oblasti priemyselnej demokracie strednú výkonnosť. Obe skupiny vykazujú pomerne stabilné trendy okolo priemeru EÚ27.

•    Tieto výsledky odrážajú roztrieštený alebo rozdelený model priemyselných vzťahov s víťazmi a porazenými. Niektoré krajiny južnej a východnej Európy sa však pomaly zotavujú z vplyvu hospodárskej krízy v rokoch 2008 – 2012.

Politické ukazovatele

•    Analýza poukazuje na obmedzenia existujúcich údajov o pracovnoprávnych vzťahoch a priemyselnej demokracii a ukazovateľov používaných na ich meranie. Dostupný ukazovateľ pokrytia kolektívnym vyjednávaním nespĺňa v plnej miere kritériá kvality z dôvodu problémov s porovnateľnosťou. Ďalšie otázky kvality sa týkajú ukazovateľov sociálneho dialógu na makroúrovni a na úrovni podnikov a zásahov štátu do kolektívneho vyjednávania.

•    Malo by sa vynaložiť spoločné úsilie na zhromažďovanie porovnateľných a vysokokvalitných údajov o rozsahu kolektívneho vyjednávania (ktoré má čoraz väčší politický význam) a ďalších oblastiach súvisiacich s pracovnoprávnymi vzťahmi a priemyselnou demokraciou. Tieto ukazovatele by mali byť založené na jasných definíciách dohodnutých na európskej úrovni, aby sa zabezpečila porovnateľnosť na vnútroštátnej úrovni. Údaje by sa mali zhromažďovať pravidelne, aby bola možná prierezová časová analýza.

•    Použité výskumné nástroje dopĺňajú analýzu dynamiky a zmien vo vnútroštátnych systémoch priemyselných vzťahov. Mali by sa pravidelne aktualizovať, aby prispievali k systematickejšiemu monitorovaniu a k ďalším porovnávacím analýzam vyvíjajúcich sa trendov v pracovnoprávnych vzťahoch.

•    Európska komisia, sociálni partneri na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, národné vlády a agentúry EÚ sa vyzývajú, aby sa pokúsili vyplniť medzery súvisiace s porovnateľnými a kvalitnými údajmi, ktorými sa meria kvalita a vzorce zmien pracovnoprávnych vzťahov v EÚ27.

•    Zistenia poskytujú konkrétne dôkazy pre tvorcov politík pri podpore posilňovania pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch, v ktorých sa zaostáva. Zo skóre šiestich členských štátov skupiny založenej na priemyselnej demokracii vyplýva, že v systéme „dobrých“ a vyspelých pracovnoprávnych vzťahov je možné kombinovať efektívnosť, spravodlivosť a možnosť nechať zaznieť vlastný názor. Tieto krajiny sú na vrchole celkového indexu pracovnoprávnych vzťahov, patria medzi sedem krajín s najlepšími výsledkami v indexoch priemyselnej demokracie a konkurencieschopnosti priemyslu a patria medzi osem krajín s najvyššou úrovňou indexu sociálnej spravodlivosti.