Kvalita pracovných miest v súvislosti so zmenou klímy

Javascript is disabled in your browser. Please, enable it for a better user experience.

Authors

Tina Weber

Jorge Cabrita

Abstract

Pracovníci pocítia účinky zmeny klímy v mnohých oblastiach: neistota zamestnania, zmeny ich pracovných úloh a povinností a zmeny na pracoviskách, ktoré môžu zahŕňať rôzne pracovné postupy a vývoj nových činností a produktov. Riziká zmeny klímy sú spojené so zvýšeným vystavením nebezpečenstvám, čo vedie k znižovaniu noriem kvality pracovných miest, strate produktivity a väčšej neistote zamestnania a práce. V dôsledku adaptácie hospodárstva na zmenu klímy a vykonávania stratégií v oblasti zmierňovania zmeny klímy takmer polovica pracovníkov v EÚ bude vystavená zásadným zmenám vo svojich pracovných úlohách. Okrem toho je pravdepodobné, že výsledkom reakcie podnikov na zmenu klímy bude zmeny v práci. Tieto zmeny v práci síce zvyšujú zraniteľnosť niektorých pracovníkov, ale zároveň ponúkajú príležitosti na zlepšenie niektorých aspektov kvality práce. V tejto správe sa opisuje zložitý vzťah medzi kvalitou pracovných miest a zmenou klímy vrátane vplyvu ekologických úloh vo vybraných odvetviach.

Job quality side of climate change

English (1.92 MB - PDF)

Key messages

Priamy vplyv zmeny klímy na kvalitu pracovných miest presahuje nespočíva iba vo vystavení horúčavám, ale zahŕňa aj psychosociálne riziká, zvýšené znečistenie ovzdušia, UV žiarenie a extrémne výkyvy počasia. Osobitne ohrození sú pracovníci v poľnohospodárstve, rybárstve, lesnom hospodárstve, stavebníctve, cestovnom ruchu a záchranných službách.

Zelená transformácia bude mať priamy vplyv na 40 % pracovníkov v EÚ. Kvalita pracovných miest sa líši v ekologických povolaniach, pričom niektoré pracovné miesta sú opísané ako náročné a negatívne aspekty práce prevažujú nad pozitívnymi. Väčšia pozornosť by sa mala venovať vplyvu zelenej transformácie na kvalitu pracovných miest, zatiaľ čo politické opatrenia by sa mali zamerať na zvýšenie kvality pracovných miest.

V odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy, sú zamestnaní hlavne muži a veľké množstvo sezónnych, migrujúcich a samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorým zvyčajne chýba právna ochrana a často majú nižšiu úroveň odborovej organizácie a zastúpenia na pracovisku.

Kľúčový je odvetvový prístup k monitorovaniu a zlepšovaniu kvality pracovných miest, keďže odvetvia sú vystavené viacerým priamym a nepriamym vplyvom zmeny klímy. Pracovníci v najviac postihnutých odvetviach by mali dostať prioritnú podporu na obnovu zručností a plynulý prechod zo zamestnania do zamestnania. Je potrebná podrobnejšia analýza dôsledkov pre ostatné odvetvia. Jednotlivé spoločnosti a postupy môžu prispieť k riešeniu zmeny klímy a jej dôsledkov na kvalitu pracovných miest.

Na zníženie rizík pre pracovníkov potrebujeme viac poznatkov a inovatívnych riešení. Výskum účinkov zmeny klímy na pracovníkov a pracoviská má stále nedostatky. Keďže zmena klímy je dynamický proces, je potrebné monitorovať kvalitu ekologických pracovných miest a tých, ktoré sú najviac vystavené rizikám zmeny klímy.

Executive summary

Zmena klímy bude mať výrazný vplyv nielen na životné podmienky, ale aj na európske trhy práce, pracovné podmienky a kvalitu pracovných miest. Na pochopenie dôsledkov zmeny klímy na pracovný život je dôležité rozlišovať medzi jej priamym vplyvom a vplyvom politík v oblasti zmeny klímy.

Cieľom tejto správy je prispieť k diskusii preskúmaním výskumu a diskusie na národnej úrovni o vplyve zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na kvalitu pracovných miest, najmä v povolaniach, ktoré by mohli byť ovplyvnené ekologizáciou.

Politické súvislosti

Politiky EÚ v oblasti zmeny klímy nie sú nové, ale politické ambície a politiky zmierňovania zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov sa výrazne zvýšili a sú kombinované s finančnými investíciami na podporu stratégie zelenej transformácie a rastu. Európska únia sa zaviazala k sérii cieľov a súvisiacich politických opatrení v rámci Európskej zelenej dohody, ktorá bola prijatá v roku 2019. Snažia sa transformovať EÚ na moderné, zdrojovo efektívne a konkurencieschopné hospodárstvo na základe záväzného cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Ako medzistupeň EÚ zvýšila svoju ambíciu v oblasti klímy do roku 2030, pričom sa zaviazala znížiť emisie aspoň o 55 % do roku 2030 v rámci balíka Fit for 55. S cieľom zosúladiť právne predpisy s týmito ambíciami vstúpil v júli 2021 do platnosti nový európsky právny predpis v oblasti klímy. Nariadením sa posilňujú ciele znižovania emisií pre budovy, dopravu, poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo a malé a stredné podniky a vyžaduje sa reštrukturalizácia automobilového priemyslu a odvetvia energetiky s cieľom splniť okrem iného ciele v oblasti klímy. Európska zelená dohoda pohltí jednu tretinu investícií vo výške 1,8 bilióna EUR z balíka na podporu obnovy NextGenerationEU.

Na podporu cieľa Európskej zelenej dohody, ktorým je zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, zaviedla Európska komisia v roku 2020 Mechanizmus spravodlivej transformácie. Jeho cieľom je podporiť regióny a ľudí najviac postihnutých transformáciou na klimatickú neutralitu, pričom v rokoch 2021 až 2027 sa má na politické intervencie zamerané na podporu zamestnanosti a diverzifikácie miestneho hospodárstva vyčleniť finančná pomoc vo výške 19,2 miliardy EUR. Európska komisia zdôraznila význam sociálneho dialógu pri navrhovaní a vykonávaní týchto opatrení.

Vzhľadom na obrovský vplyv zmeny klímy a politiky v oblasti zmeny klímy na spoločnosť, hospodárstvo a trh práce sa súvisiace úvahy čoraz viac začleňujú do iných politík EÚ, ako je priemyselná politika, výskumné rámce, stratégie v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností, ako aj do európskeho piliera sociálnych práv, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri podpore transformácie prostredníctvom vzdelávania, zamestnanosti a bezpečného a zdravého pracovného prostredia.

Hlavné zistenia

Vplyvy zmeny klímy, ako sú rastúce teploty, zvýšené znečistenie ovzdušia a častejšie extrémne výkyvy počasia, majú preukázateľne negatívny vplyv na kvalitu práce a produktivitu pracovníkov. Sťažujú prácu. Osobitne ohrození sú pracovníci, ktorí trávia veľa času vonku (napríklad v poľnohospodárstve, rybárstve, lesníctve, záhradníctve, stavebníctve a cestovnom ruchu), a pracovníci pracujúci so strojmi, ktoré vytvárajú teplo. Aj na pracovníkov záchranných služieb majú priamy vplyv nepriaznivé poveternostné javy, ako sú prírodné požiare a záplavy.
V týchto odvetviach sú zamestnaní hlavne muži a vysoký počet sezónnych, migrujúcich a samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorým zvyčajne chýba právna ochrana a často majú nižšiu úroveň odborovej organizácie a zastúpenia na pracovisku.
Mnohé z týchto odvetví takisto čelia zmenám, pretože je potrebné prispôsobiť pracovné metódy, čím sa môže znížiť istota zamestnania a môže sa vyžadovať odborná príprava, rekvalifikácia alebo zmena pracovného miesta.
Politiky v oblasti zmeny klímy (a najmä politiky na zmiernenie) majú prispieť k odvetvovým a pracovným posunom, najmä v odvetviach, ktoré najviac prispievajú k emisiám skleníkových plynov. Analýza údajov Európskeho telefonického prieskumu pracovných podmienok potvrdzuje, že vysoký podiel pracovnej sily v týchto odvetviach je v povolaniach, ktoré budú pravdepodobne ovplyvnené zelenou transformáciou. Celkovo 40 % pracovníkov v EÚ pracuje v povolaniach, ktoré budú priamo ovplyvnené zelenou transformáciou.
Pokiaľ ide o kvalitu pracovných miest, pracovné miesta, u ktorých sa predpokladá väčší dopyt (pestovatelia plodín, tesári a izolatéri), majú zvyčajne vyššie pracovné nároky (ako sú fyzické riziká a fyzické požiadavky), pričom chýbajú pracovné zdroje (napr. sociálna podpora, samostatnosť a prístup k odbornej príprave). Nové a vznikajúce pracovné miesta (napríklad nákupcovia, manažéri v oblasti plánovania politiky a inžinieri pre odpadové vody) vykazujú najpriaznivejšiu rovnováhu medzi požiadavkami a zdrojmi a pracovné miesta s vyššou kvalifikáciou (stavební manažéri, meteorológovia a elektrotechnici) sú viac v súlade s európskym priemerom kvality pracovných miest.
Rovnováha zmien v povolaniach, ktoré vedú k novým pracovným profilom, väčšiemu dopytu alebo novým požiadavkám na zručnosti, sa v jednotlivých odvetviach líši. Dôsledky pre kvalitu pracovných miest budú závisieť nielen od presného profilu pracovných úloh jednotlivých pracovných miest (vrátane vystavenia rizikám zmeny klímy) a postupov na pracovisku, ale aj od opatrení prijatých na riešenie vplyvov zmeny klímy a spôsobu realizácie zelenej transformácie na všetkých úrovniach.
Zatiaľ čo zelené povolania stelesňujú úsilie o celoživotné vzdelávanie, ktoré podporí transformáciu, spoločnosti sa zapájajú aj do opatrení a postupov na pracovisku, ktoré podporujú dekarbonizáciu. Zapojenie pracovníkov do vývoja a realizácie týchto postupov môže zlepšiť kvalitu práce.

Politické ukazovatele

Výskum účinkov zmeny klímy na pracovníkov a pracoviská má stále nedostatky. Na zníženie rizík pre pracovníkov je potrebných viac vedomostí a riešení.
V EÚ neexistujú rovnaké podmienky, pokiaľ ide o ochranu pracovníkov pred rizikami, ktoré priamo súvisia so zmenou klímy. Ustanovenia na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa práce v horúčavách sa výrazne líšia.
Procesy dekarbonizácie majú vplyv na mnohé odvetvia a ďaleko presahujú odvetvie výroby energie a ťažkého priemyslu. Pracovníci v najviac postihnutých odvetviach by mali dostať prioritnú podporu pri obnove zručností a prechode na inú prácu. Okrem toho je potrebná podrobnejšia analýza dôsledkov pre iné odvetvia, ako aj poskytovanie podpory týmto spoločnostiam a ich zamestnancom.
Väčšia pozornosť by sa mala venovať dôsledkom zelenej transformácie na kvalitu pracovných miest a vyžaduje sa systematickejší výskum. Keďže zmena klímy je dynamický proces, je potrebné monitorovať kvalitu zelených pracovných smiest a tých, ktoré sú najviac vystavené rizikám spojeným so zmenou klímy (často ide o rovnaké pracovné miesta). Politické opatrenia by sa mali zamerať na zvýšenie kvality pracovných miest.
Zásadný význam bude mať vypracovanie priemyselných stratégií a súvisiacich prognóz zručností, ako aj návrh príslušnej odbornej prípravy vypracovanej spolu so sociálnymi partnermi, najmä ak sa má zabrániť tomu, aby nedostatok zručností a pracovnej sily obmedzoval pokrok smerom k dekarbonizácii.

The report contains the following lists of tables and figures.

List of tables

Table 1: Dimensions of job quality and corresponding job demands and resources
Table 2: Impact of the greening of the economy on occupational groups
Table 3: Job demands of greening occupational groups compared with the EU workforce average
Table 4: Job resources of greening occupational groups compared with the EU workforce average
Table 5: Categories of green workplace behaviours

List of figures

Figure 1: Trends in annual temperature across Europe, 1990–2019
Figure 2: Projected changes by 2050 in the frequency of adverse weather events relevant for transport across Europe
Figure 3: Cumulative GHG emissions and employment by economic sector of activity, EU27, 2022 (%)
Figure 4: Job quality index, by greening occupational group, EU27 (%)
Figure 5: Shares of electricity, gas, steam and air conditioning supply in occupations likely to be impacted by greening (%)
Figure 6: Job quality (left) and job demands (right) – Electricity, gas, steam and air-conditioning supply versus EU27 average (%)
Figure 7: Shares of workers in the manufacturing of food and beverages and motor vehicle manufacturing sectors in occupations likely to be impacted by greening (%)
Figure 8: Job quality (left) and job demands (right) – Food and beverages and motor vehicle manufacturing sector versus EU27 average (%)
Figure 9: Shares of agricultural workers in occupations likely to be impacted by greening (%)
Figure 10: Job quality (left) and job demands (right) – Agriculture sector versus EU27 average (%)
Figure 11: Shares of transport workers in occupations likely to be impacted by greening (%)
Figure 12: Job quality (left) and job demands (right) – Transport sector versus EU27 average (%)
Figure 13: Shares of water supply and waste management workers in occupations likely to be impacted by greening (%)
Figure 14: Job quality (left) and job demands (right) – Water supply and waste treatment versus EU27 average (%)
Figure 15: Shares of construction workers in occupations likely to be impacted by greening (%)
Figure 16: Job quality (left) and job demands (right) – Construction versus EU27 average (%)
Figure 17: Shares of hospital and care workers in occupations likely to be impacted by greening (%)
Figure 18: Job quality (left) and job demands (right) – Hospital sector versus EU27 average (%)
Figure 19: Shares of Horeca workers in occupations likely to be impacted by greening (%)
Figure 20: Job quality (left) and job demands (right) – Horeca versus EU27 average (%)

Number of pages: 62

Reference nº: EF23032

ISBN: 978-92-897-2407-4

Catalogue nº: TJ-09-24-361-EN-N

DOI: 10.2806/693002

Permalink: eurofound.link/ef23032

Cite this publication
Eurofound (2024), Job quality side of climate change, Publications Office of the European Union, Luxembourg.