Minimálna mzda v roku 2024: ročný prehľad

Minimálna mzda chráni pracovníkov pred neodôvodnene nízkou mzdou a zabezpečuje rovnaké podmienky pre podniky. Všetky členské štáty EÚ a Nórsko majú zavedené minimálne mzdy, aj keď v rôznych formách. Spomedzi 27 členských štátov má 22 krajín zavedenú minimálnu mzdu, pričom jedna (alebo niekedy viac ako jedna) sadzba stanovuje dolnú hranicu základnej mzdy. Okrem toho sa na ďalšiu reguláciu miezd používajú kolektívne zmluvy, ktoré zvyčajne majú vyššie sadzby ako štátom stanovená minimálna mzda. V zostávajúcich piatich členských štátoch a Nórsku sú minimálne mzdy stanovené v kolektívnych zmluvách jednotlivých odvetví, ktoré sa vzťahujú na vysoké percento pracovníkov v týchto krajinách. Tohtoročné vydanie nášho prehľadu obsahuje aktuálne informácie o vývoji minimálnej mzdy v roku 2024, podrobné informácie o tom, ako boli sadzby stanovené a aké kritériá sa použili pri ich úprave, a mapuje vplyv politiky na úrovni EÚ na stanovenie minimálnej mzdy.

Politické súvislosti

Vlády a sociálni partneri, vždy v závislosti od národných tradícií a zaužívaných praktík, zostávajú kľúčovými aktérmi poverenými reguláciou miezd a odmien. Cieľom smernice EÚ o minimálnych mzdách, ktorá bola prijatá v októbri 2022, je zlepšiť životnú úroveň, dosiahnuť vzostupnú konvergenciu a v radoch pracujúcich znížiť chudobu, mzdové nerovnosti a rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Smernica ustanovuje vytvorenie rámca na určovanie primeraných úrovní minimálnych miezd a zabezpečenie prístupu pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy, v rámci ktorého si vnútroštátne subjekty zachovávajú výsadu pri výbere spôsobov stanovovania a vykonávania miezd, ako aj pri stanovovaní úrovní minimálnych miezd. Členské štáty musia smernicu transponovať do vnútroštátneho práva do novembra 2024 a v čase vypracovania návrhu sa v mnohých krajinách posudzovali a pripravovali požadované legislatívne zmeny a iné opatrenia.

Hlavné zistenia

• Štátom určené sadzby minimálnej mzdy na rok 2024 sa výrazne zvýšili a v závislosti od ukazovateľa použitého na výpočet inflácie vo väčšine krajín viedli k faktickému zvýšeniu minimálnej mzdy. Strata kúpnej sily, ktorú pracovníci s minimálnou mzdou zaznamenali v rokoch 2021 až 2023 v mnohých krajinách, sa tým zvrátila, keďže absolútne hodnoty minimálnej mzdy sa v rokoch 2020 až 2024 zvýšili takmer vo všetkých krajinách.
   
• V krajinách, kde neexistuje štátom stanovená minimálna mzda, sa v záverečných kolách kolektívneho vyjednávania podarilo dosiahnuť menej skutočných zvýšení minimálnej mzdy (na vzorke nízko platených pracovných miest) a nepodarilo sa vyrovnať všetky straty kúpnej sily, ku ktorým došlo od začiatku pandémie COVID-19.
   
• Spomedzi všetkých osôb s minimálnou mzdou vo všetkých členských štátoch EÚ v priemere 23 % uviedlo, že malo ťažkosti pokryť životné náklady v roku 2022, čo je o 10 percentuálnych bodov viac ako u ostatných pracovníkov. Takisto 10 % pracovníkov s minimálnou mzdou v EÚ uviedlo, že majú ťažkosti pokryť náklady na vykurovanie domácnosti (v porovnaní so 6 % ostatných). Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú markantné, pričom 80 % pracujúcich za minimálnu mzdu v Grécku je na čele rebríčka, pokiaľ ide ťažkosti s pokrývaním životných nákladov.
   
• Osoby s minimálnou mzdou sú rovnomerne rozptýlené v celom spektre čistých príjmov domácností: približne dve tretiny osôb s minimálnou mzdou žijú v domácnostiach patriacich do strednej až dolnej časti príjmového rozdelenia, ale sú nedostatočne zastúpené medzi najchudobnejšími domácnosťami v dolnom príjmovom decile.
   
• Pokus o zachytenie primeranosti minimálnej mzdy je možný na základe analýzy finančnej tiesne, ktorú pociťujú osoby s minimálnou mzdou žijúce v jednočlenných domácnostiach v roku 2022. U týchto osôb s minimálnou mzdou je väčšia pravdepodobnosť, že budú čeliť ťažkostiam pri pokrývaní životných potrieb ako ich lepšie platené náprotivky takmer vo všetkých krajinách: 28 % čelí takýmto ťažkostiam v porovnaní s priemerom 14 % v jednotlivých krajinách. Rozsah takýchto ťažkostí sa v jednotlivých krajinách značne líši a zdá sa, že pomerne súvisí so všeobecnou úrovňou hospodárskeho rozvoja (odvodenou z priemernej úrovne príjmov).
   
• Prepojenie minimálnych miezd s určitými percentuálnymi podielmi priemernej mzdy alebo mediánu mzdy, ako sa navrhuje v smernici, pokračuje, pričom túto prax uplatňuje čoraz viac krajín.
   
• Používanie takýchto referenčných hodnôt určite zohralo úlohu pri veľkom náraste zaznamenanom v roku 2024. Hoci sa však takéto štrukturálne procesy zvyšovania hodnôt v súčasnosti zavádzajú vo viacerých krajinách, v roku 2023 sa pri stanovovaní sadzieb na rok 2024 venovala menšia pozornosť iným kritériám. Predovšetkým sa nepodporovali úvahy o tom, či sú absolútne hodnoty sadzieb primerané na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne.
   
• Miera inflácie bola najčastejšie zvažovaným kritériom, ktoré štát použil na stanovenie sadzby minimálnej mzdy na rok 2024 v 14 krajinách, potom nasledovalo niekoľko osobitných kritérií v 10 krajinách, zatiaľ čo 8 členských štátov so štátom stanovenou minimálnou mzdou zaviedlo určitú formu cieľových hodnôt sadzieb vo vzťahu k mzdám. Menej často sa zohľadňovali niektoré ďalšie formy kritérií súvisiacich s úrovňou miezd alebo vývojom: vývoj hrubého domáceho produktu a nezamestnanosť (po 6 krajín), úroveň a/alebo vývoj produktivity práce (5 krajín) a zamestnanosť (4 krajiny).

Politické ukazovatele

• Hoci čoraz väčší počet členských štátov začína zvyšovať minimálne mzdy v porovnaní s priemernou mzdou alebo mediánom mzdy, čím sa posilňuje rozmer „spravodlivosti“, je dôležité ďalej zvážiť a analyzovať, či takéto opatrenia zabezpečujú dôstojnú životnú úroveň ako dodatočný rozmer pri posudzovaní primeranosti.
   
• Technická stránka zvýšenia minimálnej mzdy na určitý percentuálny podiel priemernej mzdy alebo mediálnu mzdy je pomerne jednoduchá, takže takéto zvýšenie je pragmatickým prvým krokom na zvýšenie minimálnej mzdy a zlepšenie spravodlivosti. Analýza a zabezpečenie primeranosti sú zložitejšie tým, že sa musia zohľadniť aj absolútne životné náklady v členskom štáte, napríklad podľa typického spotrebiteľského koša osôb s nízkym príjmom a dlhodobom vývoji produktivity práce. Tvorcovia miezd na úrovni štátu vrátane vlád, sociálnych partnerov a odborných výborov môžu slobodne diskutovať o najvhodnejšom prístupe pre kontext svojej krajiny, pokiaľ ide o to, čo možno považovať za primerané a či ho ešte treba dosiahnuť.