V tejto správe sa analyzujú údaje z Európskeho telefonického prieskumu pracovných podmienok nadácie Eurofound z roku 2021 a jej elektronického prieskumu Život, práca a COVID-19 z roku 2022, ako aj údaje z oficiálnych štatistík s cieľom preskúmať vývoj zamestnanosti, pracovné podmienky a sociálnu situáciu mladých ľudí na západnom Balkáne (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko). Vývoj zamestnanosti je uvedený aj pre Turecko. Táto správa je súčasťou príspevku nadácie Eurofound k zlepšeniu informovanosti pri tvorbe politických stratégií v prístupových krajinách EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Ide o prvý výstup z projektu financovaného Generálnym riaditeľstvom pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (GR NEAR) pod záštitou nástroja predvstupovej pomoci. Cieľom správy je poskytnúť poznatky, ktoré podporia lepšiu informovanosť sociálnych politík, politík zamestnanosti a politík súvisiace s prácou na západnom Balkáne a v Turecku. Ponúka porovnávaciu perspektívu medzi jednotlivými krajinami a EÚ založenú na dôkladnej štatistickej analýze a konzultáciách s odborníkmi.
Key messages
- Nezamestnanosť mladých ľudí zostáva naliehavou výzvou na západnom Balkáne, kde nedávny pokrok zatieňujú potenciálne účinky pribúdajúcej neaktivity na trhu práce a emigrácie. Meranie skutočného pokroku je vzhľadom na tieto trendy zložité.
- Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko (WB6) predstihli EÚ v niektorých aspektoch kvality pracovných miest, kde mladí dostávajú lepšiu sociálnu podporu v práci a podstatne viac sa v práci angažujú. V regióne však pretrvávajú kľúčové problémy, ktoré si vyžadujú cielené reformy.
- Výzvy spojené s kvalitou pracovných miest sa v rámci západného Balkánu značne líšia. Hoci v niektorých prípadoch môžu byť účinné univerzálne riešenia, potrebné sú takisto prístupy prispôsobené miestnemu kontextu.
- Mladé ženy na západnom Balkáne, najmä v Turecku, čelia vyššej nezamestnanosti a obmedzenému prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave. Vzhľadom na značné regionálne rozdiely v rámci WB6 si pretrvávajúca rodová segregácia a hierarchia v práci vyžadujú špecifické a lokalizované riešenia.
- Integrovanejšie opatrenia v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky sú rozhodujúce na posilnenie účasti mladých ľudí v zraniteľných skupinách na západnom Balkáne na trhu práce, napríklad žien, mladých ľudí na vidieku a etnických či iných menšín.
Executive summary
V tejto správe sa opisuje zamestnanosť a sociálna situácia mladých ľudí na západnom Balkáne (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko – WB6) a pozornosť sa venuje aj zamestnanosti v Turecku.
Zameriava sa na mladých ľudí, pretože kríza COVID-19 mimoriadne zasiahla práve túto vekovú skupinu. Pandémia narušila kvalitu a kvantitu vzdelávania a odbornej prípravy mladých ľudí a mnohí z nich prišli o prácu. Podobne ako inde, kríza neúmerne ovplyvnila ich spokojnosť a životné podmienky v krajinách WB6 a v Turecku.
Politické súvislosti
Európska komisia predložila 8. novembra 2023 nový plán rastu pre WB6. Plán prináša možné spôsoby, ako posilniť sociálno-ekonomickú konvergenciu v regióne a súčasne ponúka aj rozsiahle finančné prostriedky. Jeho cieľom je presunúť niektoré ekonomické výhody do predvstupového obdobia, vybudovať silnejšie a odolnejšie ekonomiky a trvalo hospodársky zvýhodniť podniky, pracovníkov aj spotrebiteľov. Plán zahŕňa širokú škálu tém, ktoré pomôžu zlepšiť situáciu mladých ľudí vo WB6.
V roku 2021 sa vlády krajín WB6 zaviazali prijať, otestovať a začleniť do praxe systémy záruk pre mladých ľudí s cieľom riešiť dlhodobé problémy spojené s nezamestnanosťou mladých ľudí a rizikami sociálneho vylúčenia. O dôležitosti zavedenia systémov záruk v týchto krajinách podľa vzoru európskych záruk pre mladých ľudí svedčia dôkazy z iných krajín, že vo väčšine krajín, ktoré zaviedli opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí počas pandémie COVID-19, už existovala národná stratégia zamestnanosti mladých ľudí.
V Európskom pilieri sociálnych práv prijatom v roku 2017 sa stanovuje 20 zásad, ktoré majú členské štáty viesť „k silnej sociálnej Európe, ktorá je spravodlivá, inkluzívna a plná príležitostí“. Pilier sa realizuje prostredníctvom rozsiahleho súboru politických balíkov spolu s vykonávaním plánov spravodlivého prechodu na klimaticky neutrálnu a digitalizovanú spoločnosť.
Kľúčové zistenia – západný Balkán a Turecko v štatistikách
- V celom regióne je miera zamestnanosti nižšia u mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov než u celkovej populácie v produktívnom veku (15 – 64 rokov).
- Rozdiel medzi úrovňou zamestnanosti mladých ľudí a ľudí v produktívnom veku je väčší vo WB6 ako v Turecku a Európskej únii (EÚ) ako celku.
- Vo všetkých siedmich krajinách je miera zamestnanosti mladých ľudí nižšia u žien ako u mužov. To je najvýraznejšie v Turecku.
- Zatiaľ čo celková miera nezamestnanosti sa v posledných rokoch priblížila k priemeru EÚ, táto zmena je menej výrazná v prípade mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov, medzi ktorými nezamestnanosť zostáva naliehavým problémom.
- Hoci krajiny zaznamenali určitý pokrok v znižovaní nezamestnanosti mladých ľudí, potenciálne účinky rastúcej neaktivity na trhu práce spolu s rastúcou emigráciu sťažujú meranie rozsahu dosiahnutého pokroku.
- Podiel mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani sa nezúčastňujú na vzdelávaní alebo odbornej príprave (NEET), sa v jednotlivých krajinách značne líši a pohybuje sa od 13 % v Srbsku po 33 % v Kosove.
- V Kosove, Čiernej Hore a Severnom Macedónsku sa miera NEET výrazne zvýšila, zatiaľ čo v ostatných krajinách sa postupne znížila. Turecko priebežne zaznamenáva najväčšie zlepšenie, hoci mladí ľudia v krajine stále čelia značným problémom, najmä mladé ženy.
- Pravdepodobnosť, že mladí ľudia vo WB6 a v Turecku dostanú zmluvu na určitú dobu, je vyššia ako u pracovníkov vo veku 25 – 64 rokov v tomto regióne.
- V porovnaní s priemerom EÚ je samostatná zárobková činnosť oveľa výraznejším trendom na trhu práce v krajinách WB6 a v Turecku.
Kľúčové zistenia – západný Balkán v EWCTS 2021
- V krajinách WB6 sa dosiahol pokrok v určitých aspektoch kvality pracovných miest. Svedčí o tom vysoký počet mladých respondentov Európskeho telefonického prieskumu pracovných podmienok (EWCTS) z roku 2021, ktorí uviedli, že ich pracovné miesta sú dobre platené a sú menej extrémne náročné, pričom často prevyšujú referenčnú hodnotu EÚ.
- Je oveľa pravdepodobnejšie, že mladí ľudia v krajinách WB6 dostanú na pracovisku sociálnu podporu a vo väčšine krajín sa výraznejšie angažujú v práci, ktorú vykonávajú. Napriek zjavným problémom sa mladí pracovníci zdajú byť spokojnejší a dokážu sa prispôsobiť zmenám na pracovisku.
- Tento región ešte stále čelí niektorým kľúčovým problémom, pričom jedným z nich je organizácia pracovného času. Oveľa väčší podiel mladých pracovníkov pracuje na západnom Balkáne viac ako 48 hodín týždenne než v EÚ.
- Kvalita pracovných miest obsadených ženami je ďaleko pod kvalitou pracovných miest mužov. Niektoré dôležité problémy sa týkajú intenzity práce, kde dôkazy naznačujú, že mladé ženy pracujú podstatne rýchlejšie ako mladí muži. Problémy pretrvávajú aj v oblasti rodovej segregácie na pracovisku, a to aj napriek zlepšeniam.
Hlavné zistenia – Albánsko, Kosovo a Severné Macedónsko v elektronickom prieskume Život, práca a COVID-19 z roku 2022
- Výsledky elektronického prieskumu z roku 2022 poukazujú na znepokojujúco nízku úroveň duševnej pohody medzi respondentmi v týchto troch krajinách západného Balkánu, najmä v Albánsku a Kosove. Zistilo sa, že viac ako polovica respondentov vo veku od 15 do 29 rokov je vystavená riziku depresie. Celkovo sa mladí respondenti v týchto troch krajinách výrazne častejšie cítili vylúčení zo spoločnosti a uvádzali výrazne nižšiu spokojnosť so životom ako ich rovesníci v EÚ.
- Približne polovica mladých respondentov v Severnom Macedónsku sa cíti optimisticky, v porovnaní s približne štvrtinou v Albánsku (25 %) a necelou tretinou v Kosove (31 %). Naopak, len 6 % mladých respondentov v Severnom Macedónsku vyjadrilo optimizmus o budúcnosti svojej krajiny. V Albánsku je len približne jedna tretina mladých respondentov optimistická, pokiaľ ide o budúcnosť svojej krajiny, a v Kosove tento pocit vyjadruje len jedna štvrtina mladých respondentov.
- Podiel mladých respondentov, ktorí vyjadrili napätie v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, je v týchto troch krajinách, a najmä v Albánsku a Kosove, oveľa vyšší ako priemer EÚ. Počet hodín, ktoré mladí respondenti strávia starostlivosťou o deti, je takisto podstatne vyšší v týchto troch krajinách západného Balkánu, ako je priemer v tejto vekovej skupine v EÚ.
- Finančné ťažkosti postihujú veľkú časť mladých respondentov, najmä v Albánsku a Kosove, a v týchto troch krajinách sú tieto čísla vysoko nad priemerom EÚ.
- U respondentov vo veku od 18 do 29 rokov v týchto troch krajinách je menej pravdepodobné, že budú mať rovnaký prístup k príležitostiam na vzdelávanie a odbornú prípravu ako ich rovesníci z EÚ.
- Na základe väčšiny ukazovateľov a v rámci týchto troch krajín sú údaje, ktoré uviedli mladí respondenti ženského pohlavia, horšie ako údaje, ktoré uviedli ich mužské náprotivky.
Politické ukazovatele
- Pre rôzne skupiny mladých ľudí by mali byť navrhnuté cielené opatrenia aktívneho zamestnávania. Vyžadujú si prispôsobenejší a strategickejší prístup zameraný na účinné aktivačné politiky pre mladú „znechutenú“ populáciu, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať iným zraniteľným skupinám. Záruka pre mladých ľudí je ústredným politickým záväzkom v krajinách WB6.
- Krajiny by mali zvážiť zavedenie alebo vykonávanie ďalších politík zameraných na aktivizáciu mladých ľudí bez vysokoškolského vzdelania.
- Mali by sa povzbudzovať k tomu, aby od raného štádia rozvíjali systematický prístup ku profesijnému poradenstvu v školách. Profesijné poradenstvo by mali byť pre všetkých a pôsobiť ako preventívne opatrenie na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, zlepšenie akademických výsledkov a dosiahnutého vzdelania, uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania a zníženie miery NEET.
- Vyžadujú sa aj opatrenia na stimuláciu zamestnávateľov, aby mladým ľuďom poskytovali dlhodobé bezpečné zamestnanie, ako aj na posilnenie právnych nástrojov na presadzovanie pracovných zmlúv na neurčitú dobu.
- Okrem opatrení a stimulov by sa mal posilniť sociálny dialóg a partnerstvo na to , aby sa riešili základné príčiny nezamestnanosti mladých ľudí a zlepšili podmienky zamestnávania.
- V mnohých krajinách WB6 a v Turecku mladí ľudia výrazne uprednostňujú zamestnanie vo verejnom sektore, ktoré je vnímané ako bezpečnejšie a často lepšie platené. Krajiny by mali podporovať vytváranie pracovných miest a/alebo rozširovanie pracovných príležitostí v súkromnom sektore prostredníctvom výhodných daňových podmienok a ekonomických stimulov.
- Prostriedky nástroja IPA zamerané na konkrétne sektory by sa mali využiť na podporu lepších odmien v primárnom sektore (napr. v poľnohospodárstve, baníctve, lesníctve), na podporu lepšie platených nízkokvalifikovaných miest v terciárnom sektore (napr. v hotelierstve, zdravotníctve, maloobchode) a na zlepšenie prístupu pracovníkov na trh, čo by mladým ľuďom umožnilo získať zamestnanie, v ktorom môžu uplatniť svoje zručnosti a vedomosti.
- Keďže miera pracovnej aktivity mladých ľudí je nižšia ako u celkovej populácie, svedčí to o tom, že mladí ľudia nezvyknú mať zamestnanie popri vzdelávaní a odbornej príprave. V porovnaní s mladými ľuďmi v EÚ čelia aj ťažkostiam pri hľadaní zamestnania po ukončení vzdelávania. To sa dá zlepšiť podporou dostupnosti práce na čiastočný úväzok pre študentov a zavedením nových foriem práce.
- Naliehavú pozornosť si vyžaduje účasť mladých žien na trhu práce. Krajiny by sa mali zamerať na zlepšenie prístupu k starostlivosti o deti, reformu politík materskej dovolenky a zvýšenie využívania otcovskej dovolenky v záujme zabezpečenia vyváženosti opatrovateľských povinností.
- Pandémie zrejme viedla k tomu, že podstatne viac mladých žien je neaktívnych, a nie nezamestnaných. Aby sa zabránilo akejkoľvek ďalšej marginalizácii alebo chudobe žien, je potrebné prijať také rodovo responzívne aktívne opatrenia na trhu práce, aby sa dostali aj k neplateným (a často štatisticky neviditeľným) ženám.
- Treba zlepšiť služby, ktoré umožňujú a uľahčujú prechod zo vzdelávania do pracovného života. Viac úsilia sa má vynaložiť na kariérny rozvoj a poradenstvo pre mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce.
- Potrebné sú integrovanejšie opatrenia v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky s cieľom zvýšiť účasť zraniteľných skupín, ako sú ženy, mladí ľudia na vidieku a etnické alebo iné menšiny, na trhu práce.
- Nevyhnutné sú opatrenia na zlepšenie duševnej pohody mladých ľudí v krajinách WB6, s osobitným zameraním na pomoc mladým ženám.
- V niektorých krajinách je potrebné zlepšiť presnosť a včasnosť štatistík zamestnanosti.
The report contains the following lists of tables and figures.
List of tables
- Table 1: NEET rates by country and latest reporting year, 2020–2023, %
- Table 2: Average, lowest and highest NEET levels, EU, WB6 and Türkiye, 2007–2023, %
- Table 3: EWCS job quality dimensions with relevant job demands and resources
- Table 4: Young people in the WB6 experiencing high levels of work intensity, selected job task indicators, %
- Table 5: Respondents’ ability to balance work and family and/or social commitments, WB6, %
- Table 6: Bosses’ gender, WB6 and EU average, %
- Table 7: WB6 and EU worker representation and health and safety risks at work, by age group, %
- Table 8: WB6 and EU respondents’ experiences of burnout and engagement, by age group and gender, %
- Table 9: Social situation of Albanian young people (aged 18–29) versus EU comparison group
- Table 10: Social situation of Kosovan young people (aged 18–29) versus EU comparison group
- Table 11: Social situation of North Macedonian young people (aged 18–29) versus EU comparison group
- Table A1: Recoding of ISCO occupation variables
- Table A2: Recoding of NACE sector variables
List of figures
- Figure 1: Total employment rate by age group (using employment to population ratio), men and women, 2000–2023, %
- Figure 2: Youth employment rate by gender (using employment to population ratio), 2000–2023, %
- Figure 3: Total unemployment by age group, men and women, 2000–2023, %
- Figure 4: Youth unemployment rate by gender, 2000–2023, %
- Figure 5: Total temporary employment rate by age group, working-age population (15–64) and youth population (15–24), EU and selected WB6 countries, %
- Figure 6: Youth temporary employment (among those aged 15–24) by gender, EU and selected WB6 countries, %
- Figure 7: Total self-employment by age group, working-age population (15–64) and youth employment (15–24), EU and selected WB6 countries, %
- Figure 8: Overview of high levels of social support, EU and WB6, by age group, %
- Figure 9: Young people in the WB6 and the EU experiencing high levels of work intensity, selected job task indicators, %
- Figure 10: Young people’s levels of autonomy and organisational participation, WB6 and EU, %
- Figure 11: Young people’s experience of working time arrangements, WB6 and EU, selected indicators, %
- Figure 12: Young people’s ability to balance work and family and/or social commitments, WB6 and EU, %
- Figure 13: Young respondents’ preferred number of working hours, WB6, by gender, %
- Figure 14: Young people’s experience of selected job prospects indicators, WB6, %
- Figure 15: Young people in various occupation categories and their experience of selected resources, WB6, %
- Figure 16: Overview of job quality index, WB6 and EU average, by age group, %
- Figure 17: Overview of job quality, WB6, by gender and age group, %
- Figure 18: Overview of job quality index among young people, WB6, by ISCO and NACE code, %
- Figure 19: WB6 and EU respondents’ experience of segregation in their workplace, by age group, %
- Figure 20: Young peoples’ experiences of engagement and exhaustion, WB6 and EU, %
- Number of pages
-
64
- Reference nº
-
EF24016
- ISBN
-
978-92-897-2443-2
- Catalogue nº
-
TJ-01-24-008-EN-N
- DOI
-
10.2806/2855466
- Permalink
Cite this publication
Eurofound (2024), Young people in the Western Balkans, Publications Office of the European Union, Luxembourg