Samostatná zárobková činnosť v EÚ: Kvalita pracovných miest a vývoj v oblasti sociálnej ochrany

Pandémia COVID-19 dala nový podnet do diskusie o prístupe samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane, keďže poukázala na nedostatky v jej formálnom a účinnom pokrytí, ako aj na primeranosť tohto pokrytia. V roku 2021 existovali v 19 členských štátoch nedostatky v oblasti formálneho pokrytia u minimálne jednej skupiny samostatne zárobkovo činných osôb v aspoň jednej oblasti sociálnej ochrany. Najčastejšie sa nedostatky vyskytujú v oblasti dávok v nezamestnanosti (16,8 milióna ľudí, teda viac ako polovica z približne 28 miliónov samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ, nie je pokrytých), nasledujú nemocenské dávky (5,3 milióna ľudí nie je pokrytých) a dávky spojené s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania (4,2 milióna ľudí nie je pokrytých).

Nedostatočné sociálne zabezpečenie prispelo k tomu, že samostatne zárobkovo činné osoby počas pandémie finančne trpeli viac než zamestnanci. A to aj napriek bezprecedentným zásahom vlád, ktoré ponúkli podporu príjmu a zvýšili prístup k sociálnej ochrane aj pre samostatne zárobkovo činné osoby. Podpora bola potrebná z dôvodu neexistencie (alebo nedostatočného) pokrytia samostatne zárobkovo činných osôb príspevkovými systémami. Mnohé z týchto iniciatív mali dočasný charakter, ale napriek tomu znovu podnietili diskusiu o rozsahu pokrytia sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činných osôb. Táto diskusia nabrala na obrátkach už pred pandémiou, a to najmä v dôsledku vzniku foriem samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré majú spoločné znaky so závislou zárobkovou činnosťou, najmä v platformovej ekonomike, a tiež v dôsledku častejších zmien postavenia a častejšej kombinácie zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti.

Zatiaľ čo väčšina samostatne zárobkovo činných osôb má dobré pracovné podmienky, samostatnosť a dobrý zárobkový potenciál, politická diskusia sa čoraz viac zameriava na najzraniteľnejšie osoby, a najmä na ľudí vo falošnej a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti.

Politické súvislosti

Na riešenie nedostatkov v sociálnej ochrane prijala Rada Európskej únie v roku 2019 odporúčanie o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane. Dôležitý je aj návrh smernice Európskej komisie z decembra 2021 o zlepšení pracovných podmienok pri práci pre platformy, keďže sa snaží objasniť postavenie pracovníkov platforiem v zamestnaní stanovením právnych kritérií na rozlišovanie medzi postavením zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby. Okrem toho boli v roku 2022 prijaté usmernenia objasňujúce uplatňovanie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne vyjednávanie samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov.

Hlavné zistenia

· Od začiatku 21. storočia sa podiel samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ nezvýšil a v období rokov 2010 až 2022 klesol z 15,4 % na 13,7 %. Toto zníženie bolo predovšetkým dôsledkom poklesu samostatnej zárobkovej činnosti u mužov a nerovnováhy medzi odchodmi z trhu práce starších samostatne zárobkovo činných osôb a vytvorením novej samostatnej zárobkovej činnosti.

· Údaje z európskeho telefonického prieskumu pracovných podmienok (EWCTS) z roku 2021 ukazujú, že 18 % samostatne zárobkovo činných osôb so zamestnancami a 13 % samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov malo počas pandémie viac ako jedno zamestnanie.

· V roku 2021 bolo 9 % samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov závislých len od niekoľkých klientov, mali malú alebo nemali žiadnu samostatnosť v riadení svojho podnikania, a mohli by sa preto klasifikovať ako ekonomicky závislé. Samostatne zárobkovo činné ženy bez zamestnancov boli viac ako dvakrát častejšie ekonomicky závislé ako ich mužskí kolegovia.

· Údaje EWCTS potvrdzujú, že závislé samostatne zárobkovo činné osoby majú menšiu pravdepodobnosť, že budú samostatne rozhodovať o tom, ako a kedy budú vykonávať svoju prácu. V tomto smere sú v podobnej situácii ako zamestnanci. Išlo o skupiny zamestnancov, u ktorých bolo najmenej pravdepodobné, že absolvujú odbornú prípravu na danú prácu, s najmenšou pravdepodobnosťou sa domnievali, že ich práca ponúkala dobré kariérne vyhliadky a s najväčšou pravdepodobnosťou mali namáhavé pracovné miesta (pracovné miesta s väčšími nárokmi ako zdrojmi).

· Z údajov EWCTS vyplýva, že ekonomicky závislé samostatne zárobkovo činné osoby uvádzali, že majú ťažkosti vyžiť, dvakrát častejšie ako zamestnanci. Tieto rozdiely čiastočne vyplývajú z vysokého podielu samostatne zárobkovo činných osôb v odvetviach najviac postihnutých pandémiou. Vyplývajú však aj z rozdielov v pokrytí sociálnou ochranou a v opatreniach na pomoc pri pandémii, aj keď podiel samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré využívali takéto opatrenia, bol vysoký, keďže boli nadmerne zastúpené vo vážne postihnutých odvetviach.

· Zavedenie ochrany príjmu a rozšírenie prístupu k sociálnej ochrane pre samostatne zárobkovo činné osoby predstavovali prvky reakcie vlád na pandémiu. Vo väčšine prípadov však boli kritériá oprávnenosti prísnejšie a úrovne podpory nižšie ako v prípade zamestnancov. Opatrenia na podporu príjmu pre samostatne zárobkovo činné osoby boli vo všeobecnosti zavedené neskôr a postupne zrušené skôr ako opatrenia pre zamestnancov. Samostatne zárobkovo činné osoby sa preto častejšie spoliehali na osobný majetok, rodinných príslušníkov alebo sociálnu pomoc.

· Podľa údajov z európskeho sociálneho prieskumu prispela finančná neistota k nižšej spokojnosti so životom u samostatne zárobkovo činných osôb (a najmä samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov) než u zamestnancov, pričom v období mimo pandémie bola situácia opačná. Okrem toho sa u samostatne zárobkovo činných osôb viac zhoršilo duševné zdravie.

· Pokiaľ ide o zdravie a pohodu, ekonomicky závislé samostatne zárobkovo činné osoby boli spomedzi samostatne zárobkovo činných osôb najviac znevýhodnené. Výsledky vyššie ako priemer dosiahli v najmenej šiestich kategóriách zdravotných problémov, a to najmä v oblasti vyčerpania a rizika depresie. Zvlášť vážne zasiahnuté boli ekonomicky závislé samostatne zárobkovo činné ženy bez zamestnancov.

· V prípade samostatne zárobkovo činných osôb neexistuje žiadne formálne (povinné) krytie v nezamestnanosti v 11 členských štátoch, choroby v 5 členských štátoch a úrazov na pracovisku v 14 členských štátoch. Účinné krytie je nízke, pretože mnoho samostatne zárobkovo činných osôb má nízke alebo nepravidelné príjmy, a preto nemajú nárok na dávky. Ak nárok majú, dávky sú často nedostatočné z dôvodu nízkych príspevkov.

· Skúsenosti s pandémiou pomohli zaradiť do politického programu začlenenie väčšieho počtu samostatne zárobkovo činných osôb do systémov sociálnej ochrany. V posledných šiestich rokoch rozšírilo deväť krajín krytie určitých dávok na (širšiu skupinu) samostatne zárobkovo činné osoby a šesť ďalších krajín takéto opatrenia plánuje.

· Prístup k sociálnej ochrane sa zlepšil aj vďaka zmenám kritérií používaných na určenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V niektorých krajinách sa v súčasnosti uplatňuje kategória „tretieho pracovníka“ v prípade osôb, ktorí sú v postavení medzi zamestnaním a samostatnou zárobkovou činnosťou. V iných krajinách sa na základe legislatívnej zmeny a judikatúry zmenili kritériá na rozlišovanie medzi postavením zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, často v súvislosti s prácou pre platformy.

Politické ukazovatele

· Niektoré druhy samostatnej zárobkovej činnosti sa vyznačujú nízkymi a nestálymi príjmami a vysokou finančnou neistotou, často v kombinácii so zlými pracovnými podmienkami a vyhliadkami. Na zmiernenie rizík spojených so samostatnou zárobkovou činnosťou je pre týchto pracovníkov potrebná primeraná záchranná sieť. Na to môže byť potrebný silný a udržateľný systém (čiastočne) založený na príspevkoch, ktorý uznáva špecifickú povahu samostatnej zárobkovej činnosti.

· Hranice medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a zamestnaním sa stierajú. Mnohí samostatne zárobkovo činní pracovníci, najmä tí, ktorí sú závislí od jedného klienta alebo od obmedzeného počtu klientov a ktorých samostatnosť a možnosť stanovovať ceny je obmedzená, sa nachádzajú v situácii podobnej zamestnaniu. Tento trend, posilnený nárastom práce pre platformy, znamená, že je potrebné objasniť kritériá na určenie postavenia v zamestnaní. Treba odstrániť príležitosti na zneužívanie postavenia samostatnej zárobkovej činnosti riešením falošnej a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti.

· Členské štáty už začali rozširovať prístup samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane. Medzi skupinami samostatne zárobkovo činných osôb a medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami však pretrvávajú rozdiely. Mali by sa riešiť, aby sa zabezpečilo nielen formálne, ale aj účinné a primerané krytie, pričom by sa malo predísť odrádzajúcim faktorom vytvárania vysokokvalitnej samostatnej zárobkovej činnosti. Mieru čerpania by mohla zvýšiť aj vyššia transparentnosť a zjednodušenie.

· Zo skúseností s pandémiou by sa malo vyvodiť poučenie, aby sa zlepšili systémy sociálnej ochrany a naplánovali prípadné budúce mimoriadne opatrenia na podporu príjmov. To zahŕňa dôležitosť vhodných kritérií oprávnenosti, odstránenia prekážok pri poskytovaní finančných prostriedkov, včasnej realizácie podporných opatrení a dostatočného zvyšovania informovanosti a transparentnosti.