Spoločenský dosah migrácie: riešenie výziev spojených s prijímaním a integráciou ukrajinských utečencov

Správa sa zameriava na výzvy, ktorým čelia členské štáty EÚ a Nórsko pri prijímaní a integrácii utečencov z Ukrajiny po ruskej invázii vo februári 2022. Skúma sa v nej integrácia na pracovnom trhu formou analýzy existujúcich prekážok, ako aj kľúčových prvkov potrebných na začlenenie do spoločnosti, ako je prístup k verejným službám a skúsenosti s nimi. Správa sa zameriava hlavne na vzájomné prepojenie jednotlivých oblastí integrácie. Bytové podmienky, zdravotný stav (vrátane duševného zdravia) a prístup k starostlivosti o deti, vzdelávaniu a sociálnej pomoci môžu mať silný vplyv na vyhliadky na zamestnanie a spoločenskú integráciu, a získane zamestnania potom môže viesť k lepšiemu začleneniu do spoločnosti. V správe sa skúmajú nielen opatrenia zavedené na podporu integrácie na pracovnom trhu, ale aj to, ako členské štáty a Nórsko umožňujú prístup k najdôležitejším verejným službám.

Správa využíva informácie, ktoré nadácia Eurofound získala od členských štátov a Nórska, a zohľadňuje vývoj do polovice roka 2023.

Politické súvislosti

Ako odpoveď na hromadný prílev utečencov z Ukrajiny EÚ aktivovala smernicu o dočasnej ochrane, ktorou sa ukrajinským vysídleným osobám poskytla okamžitá dočasná ochrana: 4,2 milióna osôb bolo v septembri 2023 pod dočasnou ochranou v EÚ. Tento prílev sa v mnohých ohľadoch líši od situácie žiadateľov o azyl prichádzajúcich do EÚ v roku 2015. Napríklad prichádzajú najmä ženy a deti, pričom väčšina dospelých má vysokú úroveň vzdelania, utečenci hovoria najmä ukrajinsky alebo rusky, čo sú jazyky podobné jazykom viacerých hostiteľských krajín, a v Európe už žije veľká ukrajinská diaspóra. Príchod utečencov však predstavoval aj nové výzvy, najmä v krajinách, ktoré majú s prijímaním utečencov menej skúseností.

Smernicou o dočasnej ochrane poskytuje EÚ harmonizovaný právny rámec, ktorý pomáha zabezpečiť prístup k zamestnaniu a najdôležitejším verejným službám. Uplatňovanie smernice bolo predĺžené o ďalší rok, a to do marca 2025. EÚ zohráva aktívnu úlohu pri koordinácii, poskytuje odporúčania, usmernenia týkajúce sa určitých oblastí, príležitosti na výmenu osvedčených postupov a finančnú podporu, čím umožňuje vykonávanie smernice. Prostredníctvom uvedených nástrojov EÚ poskytuje pomoc v rôznych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto správa. Aj jednotlivé členské štáty vynakladajú značné úsilie a do polovice roka 2023 využili finančné prostriedky EÚ vo výške 17 miliárd EUR. Ukrajina navyše získala štatút kandidátskej krajiny EÚ, aby sa zmiernila neistota spôsobená vojnou a zlepšili sa jej vyhliadky.

Hlavné zistenia

• Integrácia ukrajinských utečencov na pracovnom trhu sa vo všeobecnosti môže považovať za úspešnú, keďže miera ich zamestnanosti je vysoká, najmä v porovnaní s inými skupinami utečencov. Miera zamestnanosti neklesá pod 10 % a dosahuje hodnoty výrazne nad 40 % (v niektorých krajinách dokonca 50 % alebo viac). Zdá sa, že zamestnanosť sa bude pravdepodobne naďalej zvyšovať.

• Rovnako ako v prípade iných skupín utečencov však integráciu na trhu práce brzdí niekoľko prekážok (jazyková bariéra, nedostatok informácií, chýbajúca sociálna sieť). Ďalšou veľkou prekážkou je nedostatočný prístup k dostupnej starostlivosti o deti, čo sa odráža v nízkom počte prihlásených detí (v rozpätí od 42 % do 71 %) predovšetkým vzhľadom na to, že medzi ukrajinskými utečencami prevažujú ženy a deti.

• Na odstránenie týchto problémov bolo zavedených viacero inovatívnych opatrení (napr. zrušenie niektorých obmedzení, ktoré bránia v prístupe k starostlivosti o deti; zmiernenie prísnych jazykových požiadaviek v niektorých povolaniach; zjednodušenie a zrýchlenie procesov uznávania kvalifikácií; jazykové kurzy šité na mieru).

• Aktuálny nedostatok pracovnej sily sa javí byť dôležitou hnacou silou pre zamestnávateľov pri prijímaní ukrajinských utečencov; iniciatívy zamestnávateľských organizácií a jednotlivých zamestnávateľov/podnikov pomáhajú pri zamestnávaní utečencov. Verejné služby zamestnanosti tiež zohrávajú aktívnu úlohu pri oslovovaní zamestnávateľov, aby ponúkali pracovné príležitosti pre utečencov.

• Mnohí Ukrajinci už pracujú, väčšina však nemá stabilné zamestnanie: stále prevládajú dočasné alebo príležitostné pracovné miesta a ukrajinskí utečenci na týchto pracovných miestach sú nadmerne kvalifikovaní. Príjem mnohých utečencov je preto nestabilný, čo vedie k závislosti od sociálnej pomoci.

• Všeobecné podmienky poskytovania dávok a služieb neboli dostatočne prispôsobené osobitným potrebám utečencov; napríklad pripravenosť prijať prácu ako podmienka oprávnenosti na dávky, nemusí byť vhodná, ak utečenci nie sú dostatočne pripravení na vstup na pracovný trh. Pre nedostatok primeraných opatrení môžu vysídlené osoby stratiť nárok na veci, ktoré budú potrebovať aj po získaní zamestnania (z dôvodu nestabilného príjmu alebo situácie v oblasti bývania).

• Ukrajinské utečenecké obyvateľstvo má v hostiteľských členských štátoch a v Nórsku nevyriešené potreby, ktoré zahŕňajú integráciu do miestnych komunít (napr. prostredníctvom mimoškolských aktivít detí) a prístup k dôležitým službám (napr. k doprave). Verejné služby uspokojujú tieto potreby len do určitej miery a mimovládne organizácie na ne aktívne reagujú. Toto však nemusí zaručiť dostatočné pokrytie a kontinuitu.

• Vo väčšine členských štátov čelia verejné služby dlhodobým výzvam, čo má za následok nestabilné podmienky bývania (čiastočne z dôvodu už existujúcich problémov s bývaním), nedostupnosť zariadení starostlivosti o deti, nepripravenosť škôl a ťažkosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti.

Politické ukazovatele

• Mimoriadne veľký prílev ukrajinských utečencov prehĺbil už existujúce problémy verejných služieb v jednotlivých krajinách. Na riešenie týchto problémov sa síce plánuje mnoho iniciatív, ale tie nemusia vždy pomôcť ukrajinským utečencom, ktorí potrebujú špecifickú a cielenú podporu. Len dlhodobé a cenovo dostupné možnosti bývania môžu zabezpečiť stabilitu a kontinuitu vzdelávania detí a mladých ľudí, umožniť integráciu utečencov do miestnych školských systémov a komunít a zlepšiť vyhliadky na stabilnejšie zamestnanie dospelých.

• Na koordináciu poskytovania všeobecných sociálnych služieb a prispôsobenie podporných opatrení v reakcii na prevládajúce a vznikajúce potreby ukrajinských utečencov sa vyžaduje systematickejšie úsilie. Aj koordinácia medzi verejnými službami si vyžaduje zlepšenie. Niektoré členské štáty začali na tento účel zriaďovať špecializované pracovné miesta alebo agentúry, ale ich rozsah a kapacita sú zatiaľ obmedzené.

• Súčasné iniciatívy sú často krátkodobé a sporadické v dôsledku nestabilného financovania mimovládnych organizácií, ktoré ich začali. Medzinárodné organizácie pomáhajú najmä v krajinách, ktoré majú málo skúseností s prijímaním utečencov (a jeho financovaním). Otázkou však je, ako je to udržateľné a do akej miery môžu vládne (a miestne) orgány pokračovať v tejto práci a integrovať ju do svojich systémov. Pokiaľ ide o financovanie, môže byť potrebné určité preplánovanie finančných prostriedkov EÚ so starostlivým zohľadnením efektívnosti a účinnosti ich použitia.

• Vhodnosť všeobecných opatrení sociálnej ochrany sa musí posudzovať vzhľadom na účinnosť integrácie ukrajinského utečeneckého obyvateľstva. Má sa zohľadniť aj primeranosť a prepojenie týchto opatrení s opatreniami v oblasti bývania, aby sa vyriešila otázka nestabilného príjmu (napr. prostredníctvom systémov minimálneho príjmu poskytujúcich prístup k vhodným verejným službám). Má sa monitorovať dôslednosť a primeranosť opatrení finančnej podpory s cieľom identifikovať potrebu prispôsobenia a aktualizácie podporných opatrení pri zmene osobnej situácie utečenca (napríklad preto, že po získaní zamestnania už nemajú nárok na určité druhy podpory).