Rodová rovnosť sa týka rovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti práv, zaobchádzania, povinností, príležitostí a ekonomických a sociálnych úspechov. O rodovej rovnosti možno hovoriť vtedy, keď muži a ženy majú rovnaké práva, povinnosti a príležitosti vo všetkých segmentoch spoločnosti a keď sa rozdielne záujmy, potreby a priority mužov a žien oceňujú rovnako.
Rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ, základným právom, kritickým prvkom hospodárskeho rastu a kľúčovou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv. V tejto súvislosti EÚ v posledných desaťročiach v oblasti rodovej rovnosti pokročila. Napriek pokroku však po prvých dvoch desaťročiach 21. storočia pretrvávajú rodové nerovnosti na trhoch práce, v zamestnanosti, kvalite života a v práci. V rámci pracovného programu Európskej komisie zostáva rodová rovnosť dôležitou politickou prioritou, pričom cieľom je zaviesť novú európsku stratégiu pre rodovú rovnosť a zlepšiť skóre indexu rodovej rovnosti za rok 2021, ktoré je v EÚ na úrovni 68,0.
Komisia 5. marca 2020 zaviedla novú stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025. Medzi hlavné témy stratégie patrí: násilie páchané na ženách, transparentnosť odmeňovania a rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, vyvážené zastúpenie mužov a žien v predstavenstvách spoločností a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Stratégia sa okrem toho riadi víziou „Európy, kde ženy a muži majú slobodu ísť si v živote za svojím, ako aj rovnaké príležitosti prosperovať a môžu sa v rovnakej miere zapájať do našej európskej spoločnosti a byť v nej lídrami“. Ako jeden z prvých výsledkov stratégie predložila Komisia 4. marca 2021 návrh na záväzné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania .
Európsky parlament usporiadal v čase od 25. do 28. októbra 2021 svoj druhý Európsky týždeň rodovej rovnosti na podnet Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM). Vo výboroch Parlamentu sa diskutovalo o rôznych otázkach súvisiacich s rodovou rovnosťou. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) počas tohto týždňa tiež zverejnil zistenia zo svojho indexu rodovej rovnosti za rok 2021 s osobitným zameraním na zdravie, vplyv pohlavia na zdravie žien a mužov a prístup k službám zdravotnej starostlivosti.
Pandémia COVID-19 má obrovské dôsledky na zdravie, pohodu, kvalitu života, trh práce a hospodárstvo. Okrem toho má mnohostranný vplyv na rodovú rovnosť na pracovisku aj v domácnosti. Presadzovanie rodovej rovnosti je podstatou politickej reakcie EÚ na krízu v súlade so stratégiou pre rodovú rovnosť.
Činnosť nadácie Eurofound v oblasti rodovej rovnosti je v súlade s prioritou Komisie na roky 2019 – 2024, ktorou je hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí. Nadácia Eurofound v nedávnej minulosti prispela k iniciatíve EÚ týkajúcej sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a k iniciatíve v oblasti transparentnosti odmeňovania.
Two out of three net new jobs in the EU over the last two decades have been taken up by women. While the gender employment gap has narrowed in recent decades, women continue to participate less than men in the labour market.
The gender pay gap means that women, on average, earn 14.1% less per hour than men. The pay gap has reduced in around two-thirds of Member States.
Eurofound adopts a gender mainstreaming approach systematically in its research. Where possible and relevant, research findings, including surveys and policy analyses, disaggregate data by gender. Other research projects provide specific analysis relevant to gender equality. The research covers a wider variety of topics from a gender perspective, such as pay and income, minimum wage, care, employment participation, leave, skills and training, work organisation, job quality, working time, work–life balance and social cohesion and convergence, including in pan-European surveys and regular reporting at national level.
Listen to or watch a recording of our International Women's Day 2023 podcast on the work–life challenges of women and men.
The COVID-19 pandemic risks rolling back years of progress on gender equality. Eurofound’s e-survey Living, working and COVID-19 offers an insight into the impact of the pandemic on the lives of EU citizens. Conducted in five rounds during 2020, 2021 and 2022, it allows for comparison of the challenges that arose during the different stages of living through the pandemic. Findings show that COVID-19 has impacted gender equality at home. The pandemic has significantly increased the number of teleworkers in Europe, and women were more likely to work from home during the pandemic than men. Furthermore, the closure of schools and childcare facilities during confinement disproportionately impacted women, who generally assumed greater domestic and care responsibilities.
The findings also reveal a general deterioration of work–life balance among workers in the EU with more women and men reporting work–life conflicts, but women who have to telework and care for small children appear to be struggling most. The percentage of women reporting difficulties was higher in April 2020 than in previous Eurofound surveys. Women are also reporting greater financial strain than men during the pandemic. The COVID-19 survey questionnaire drew on questions used in Eurofound’s pan-European surveys, the European Quality of Life Survey (EQLS) and the European Working Conditions Survey (EWCS).
Eurofound's EU PolicyWatch database collates and maps the national-level policy responses across Europe to the COVID-19 crisis, the war in Ukraine and rising inflation. Some of these measures have a gender dimension.
Eurofound research explores the characteristics and consequences of gender gaps in labour market participation, as well as policies and measures aimed at fostering female labour market participation. Women’s employment and participation rates are still lower than those of men in almost all EU Member States. Eurofound has estimated the cost of this gender employment gap in the EU at more than €320 billion in 2018. Although the cost of the gap is falling, the economic loss is still significantly high. Research also looks at upward convergence in the gender employment gap, assessing which are the best and worst-performing Member States in this regard.
The European Jobs Monitor (EJM) tracks structural change in European labour markets in terms of occupation and sector, giving a qualitative assessment of these shifts using various proxies of job quality. This monitoring includes analysis of patterns of employment change by gender and by job-wage quintile, as well as labour market segregation.
Eurofound research covers a range of topics linking wages and gender, such as variable pay, performance-related pay, low pay and the gender pay gap. Survey research looks at earnings as one of seven indicators of job quality for men and women at work. On minimum wages, an annual review monitors the level of minimum wages across Europe, also measuring coverage rates of workers by gender in 2019 and the link with the gender pay gap. Furthermore, the EJM analyses the extent to which different jobs, occupations and sectors contribute to the gender pay gap. This will be useful for the interpretation of the Commission’s social scoreboard’s indicator on the gender pay gap and for the implementation of the gender-equality principle of the European Pillar of Social Rights.
Eurofound reviewed the first experiences of countries with gender pay transparency measures in 2018. At the Commission’s request, Eurofound has initiated an ad hoc study on measures to promote gender pay transparency in companies, looking at how much they cost and whether companies can see any opportunities. This will feed into the Commission’s impact assessment.
Eurofound’s European Working Conditions Survey (EWCS) covers a range of aspects of working conditions from a gender perspective. In recent questionnaires, gender mainstreaming has been an important topic. The survey monitors occupational, sectoral, time and pay gaps, as well as working time patterns, work–life balance, violence and harassment at work, and health and well-being, including what all this means for sustainable work. The European Working Conditions Telephone Survey (EWCTS) 2021 analysed the multiple dimensions of job quality, comparing the situation in the Member States also by gender.
EWCS analysis will help to inform policies aimed at closing gender gaps in the area of job and employment quality. The knowledge provided is relevant for the principle of gender equality and initiatives to improve work–life balance, as well as those included in the context of the European Pillar of Social Rights and implementation of the European Gender Equality Strategy.
Research also looks at the experience of women in management roles and how their underrepresentation in management can be addressed. It analyses the job quality of both male and female managers, and the impact a management job has on personal life.
Other research analyses the level of female entrepreneurship in Europe and the market gap when it comes to investing in women-led enterprises. It examines the financial hurdles facing female entrepreneurs and the use of private or public funds to invest in this group. In addition, it investigates the prevalence of public finance tools and public support schemes that effectively remove barriers and enable women to become competent entrepreneurs.
The higher participation of women in the labour market has prompted changes in the way European social partner organisations tackle gender issues. Research has also assessed the role of the EU social partners in advancing gender equality, exploring actions taken within the different national frameworks of industrial relations and against the ranking of Member States on EIGE’s Gender Equality Index.
Moreover, Eurofound has worked on a joint project with the International Labour Organization (ILO) to look at working conditions in a global perspective. It expands on gender gaps across the world (1.2 billion workers) and provides evidence on the gendered differences in job quality and on higher risk of women to be exposed to sexual violence; the latter is also identified in EWCS 2015.
The European Quality of Life Survey (EQLS) also covers the gender dimension, in relation to issues such as employment, income, risk of poverty, household composition and well-being, education, family and care responsibilities, health and work–life balance.
Both the EWCS and EQLS data contribute to the policy debate on reconciliation issues and work–life balance for men and women. The EQLS looks at the difference between men and women in their levels of life satisfaction or happiness. The gendered division of unpaid work, in relation to for example childcare or caring for elderly relatives, is also covered in the EQLS.
Research on patterns of social mobility for men and women across the EU looks at barriers to equal opportunities and policies to promote it. It highlights the increasingly important gendered patterns of social mobility in different countries.
Eurofound cooperates with the European Institute for Gender Equality (EIGE) on gender-related topics. Eurofound is a key data provider for EIGE’s Gender Equality Index and is involved in the working group for this indicator. Following on for a number of collaborations in 2022, other areas for cooperation between the two Agencies in 2023 include research related to the impact of the transition to a carbon neutral economy, as well as that on care, the working life of essential workers, the impact of the war against Ukraine from a gender perspective and in relation to integration of refugees, the socioeconomic impact of COVID-19 on women and gender equality, and platform work.
Gender equality is a core value of the EU, a fundamental right, a critical component of economic growth and a key principle of the European Pillar of Social Rights. In this light, the EU has been making progress in the gender equality field over the past decades, albeit at a slow pace. The Gender Equality Index score for the EU in 2023 is 70.2 points out of 100, surpassing 70 points for the first time. This is an improvement of 1.6 points since the 2022 edition and the highest year-on-year increase since 2013. Two decades into the 21st century, gender inequalities persist in many areas, including in employment, working conditions and quality of life. As part of the European Commission’s work programme, gender equality remains an important policy priority, with the goal being to roll out the European Gender Equality Strategy.
On 5 March 2020, the Commission launched a new Gender Equality Strategy 2020–2025. The Strategy’s main topics are: violence against women; pay transparency and the gender pay gap; gender balance on company boards; and work–life balance. It is also guided by the vision of ‘a Europe where women and men are free to pursue their chosen path in life, where they have equal opportunities to thrive, and where they can equally participate in and lead our European society’. As one of the first deliverables of the Strategy, the Commission presented a proposal for a pay transparency directive on 4 March 2021, which was backed by the European Parliament on 5 April 2022. The Parliament, EU Council and Commission reached a provisional agreement on the directive on 30 November 2022. The Council adopted the directive on 24 April 2023.
In October 2023, the European Parliament holds its fourth European Gender Equality Week, at the initiative of the Women’s Rights and Gender Equality Committee (FEMM). During the week, the European Institute for Gender Equality (EIGE) also publishes the findings of its Gender Equality Index 2023.
The COVID-19 pandemic has had vast implications on health, well-being, quality of life, the labour market and the economy. It has also had a multifaceted impact on gender equality at work and at home. Promoting gender equality is at the heart of the EU policy response to the crisis, in line with the Gender Equality Strategy.
Eurofound’s work on gender equality links in with the Commission’s 2019–2024 priorities on an economy that works for people and a new push for European democracy. Eurofound has contributed in the recent past to the EU initiative on work–life balance and on the pay transparency initiative.
Nadácia Eurofound vo svojom výskume systematicky presadzuje prístup uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Ak je to možné a relevantné, vo výsledkoch výskumu vrátane prieskumov a analýz politík rozčleňuje údaje podľa pohlavia. V ďalších výskumných projektoch poskytuje špecifickú analýzu týkajúcu sa rodovej rovnosti. Výskum sa týka širšej škály tém z rodového hľadiska, ako je napríklad odmeňovanie a príjem, minimálna mzda, starostlivosť, účasť v zamestnaní, dovolenka, zručnosti a odborná príprava, organizácia práce, kvalita pracovných miest, pracovný čas, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a vzostupná konvergencia, a to aj v rámci celoeurópskych prieskumov a pravidelného podávania správ na vnútroštátnej úrovni.
V dôsledku pandémie COVID-19 hrozí, že sa pokrok v oblasti rodovej rovnosti zvráti o niekoľko rokov späť. Elektronický prieskum nadácie Eurofound Život, práca a COVID-19 ponúka pohľad na vplyv pandémie na životy občanov EÚ. Prieskum sa uskutočnil v niekoľkých kolách v rokoch 2020 a 2021 a umožňuje porovnávať problémy, ktoré vznikali v rôznych štádiách pandémie. Zo zistení vyplýva, že pandémia COVID-19 má vplyv na rodovú rovnosť v domácnosti. Počas pandémie sa výrazne zvýšil počet zamestnancov pracujúcich na diaľku v Európe, a to najmä medzi ženami. Okrem toho zatvorenie škôl a zariadení starostlivosti o deti počas obmedzenia pohybu neúmerne zasiahlo ženy, ktoré na seba vo všeobecnosti prevzali viac úloh v domácnosti a povinností v oblasti starostlivosti.
Zo zistení takisto vyplynulo všeobecné zhoršenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov v EÚ, pričom konflikty medzi pracovným a súkromným životom uviedlo viac žien aj mužov, no zdá sa, že ženám, ktoré museli pracovať na diaľku a starať sa o malé deti, to spôsobovalo najväčšie problémy. Ženy okrem toho počas pandémie uvádzali aj väčšiu finančnú záťaž ako muži. Dotazník elektronického prieskumu týkajúceho sa pandémie COVID-19 vychádzal z otázok, ktoré nadácia Eurofound používa v celoeurópskych prieskumoch EQLS (Európsky prieskum kvality života) a EWCS (Európsky prieskum pracovných podmienok).
V máji 2020 nadácia Eurofound uviedla do prevádzky databázu COVID-19 EU PolicyWatch, v ktorej sa zhromažďujú a mapujú politické reakcie v Európe na vnútroštátnej úrovni počas pandémie. Niektoré z týchto opatrení majú rodový rozmer.
Vo výskume nadácie Eurofound sa skúmajú charakteristiky a dôsledky rodových rozdielov v účasti na trhu práce, ako aj politiky a opatrenia zamerané na podporu účasti žien na trhu práce. Miery zamestnanosti a účasti žien na trhu práce sú stále nižšie ako u mužov takmer vo všetkých členských štátoch EÚ. Nadácia Eurofound odhadla ročné náklady na tento rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v EÚ v roku 2018 na viac ako 320 miliárd EUR. Hoci sa tieto náklady znižujú, hospodárska strata je stále mimoriadne vysoká. Výskum sa venuje aj vzostupnej konvergencii rozdielu v zamestnanosti žien a mužov, pričom sa posudzuje, ktoré členské štáty dosahujú v tomto smere najlepšie a ktoré najhoršie výsledky.
Európsky nástroj na monitorovanie pracovných miest (European Jobs Monitor, EJM) sleduje štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce z hľadiska povolania a odvetvia a poskytuje kvalitatívne posúdenie týchto zmien pomocou rôznych ukazovateľov kvality pracovných miest. Toto monitorovanie zahŕňa analýzu zmien štruktúry zamestnanosti podľa rodového rozmeru a príjmového kvintilu, ako aj segregáciu na trhu práce.
Nadácia Eurofound sa vo svojom výskume venuje širokej škále tém, v ktorých sa spájajú otázky miezd a rodového rozmeru, ako je napríklad variabilná zložka platu, odmeňovanie na základe výkonov, nízke mzdy a rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Prieskum sa zaoberá mzdami ako jedným zo siedmich ukazovateľov kvality pracovných miest zamestnaných mužov a žien. Pokiaľ ide o minimálne mzdy, vo výročnom hodnotení sa monitoruje úroveň minimálnych miezd v celej Európe, pričom sa meria aj úroveň ochrany pracovníkov podľa pohlavia v roku 2019 a súvislosť s rozdielom v odmeňovaní žien a mužov. Európskym nástrojom na monitorovanie pracovných miest sa bude okrem toho analyzovať, do akej miery rôzne zamestnania, povolania a odvetvia prispievajú k rozdielu v odmeňovaní žien a mužov. Bude to užitočné pri výklade ukazovateľa sociálnej situácie z hodnotiacej tabuľky Komisie s ohľadom na rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a pri uplatňovaní zásady rodovej rovnosti Európskeho piliera sociálnych práv.
Nadácia Eurofound zhodnotila prvé skúsenosti krajín s opatreniami v oblasti transparentnosti odmeňovania žien a mužov v roku 2018. Na žiadosť Komisie nadácia Eurofound iniciovala štúdiu o opatreniach na podporu transparentnosti odmeňovania žien a mužov v spoločnostiach, pričom skúmala, koľko tieto opatrenia stoja a či spoločnosti v tejto oblasti vidia nejaké príležitosti. Výsledky štúdie sa premietnu do posúdenia vplyvu Komisie.
Predmetom Európskeho prieskumu pracovných podmienok (EWCS) nadácie Eurofound je celý rad aspektov pracovných podmienok z rodového hľadiska. V nedávnych dotazníkoch bolo dôležitou témou uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. V prieskume sa monitorujú pracovné, odvetvové, časové a mzdové nerovnosti, ako aj štruktúra pracovného času, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, násilie a obťažovanie na pracovisku a zdravie a pohoda, ale aj to, čo to všetko znamená pre udržateľnú prácu.
Analýza EWCS bude zdrojom informácií pre politiky zamerané na odstránenie rodových rozdielov v oblasti kvality pracovných miest a zamestnanosti. Tieto poznatky majú význam z hľadiska zásady rodovej rovnosti a iniciatív na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako aj iniciatív, ktoré sú obsiahnuté v kontexte Európskeho piliera sociálnych práv.
Výskum sa zaoberá aj skúsenosťami žien v riadiacich funkciách a tým, ako možno riešiť ich nedostatočné zastúpenie na vedúcich pozíciách. Analyzuje sa v ňom kvalita pracovných miest mužov a žien na riadiacich pozíciách a vplyv práce na riadiacich pozíciách na osobný život.
V ďalšom výskume sa analyzuje úroveň podnikania žien v Európe a zlyhanie trhu, pokiaľ ide o investície do podnikov pod vedením žien. Skúmajú sa v ňom finančné prekážky, ktorým čelia podnikateľky, a využívanie zdrojov súkromného alebo verejného financovania na investovanie do tejto skupiny. Okrem toho sa v ňom skúma rozšírenosť nástrojov verejných financií a systémov verejnej podpory, ktorými sa účinne odstraňujú prekážky a ktoré ženám umožňujú stať sa zdatnými podnikateľkami.
Vyššia účasť žien na trhu práce si vyžiadala zmeny v spôsobe, akým európski sociálni partneri riešia rodové otázky. Vo výskume sa takisto posudzovala úloha sociálnych partnerov EÚ pri presadzovaní rodovej rovnosti, pričom sa skúmali opatrenia prijaté v rôznych vnútroštátnych rámcoch pracovnoprávnych vzťahov, ale aj v porovnaní s hodnotením členských štátov v indexe rodovej rovnosti inštitútu EIGE.
Okrem toho nadácia Eurofound pracuje na spoločnom projekte s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) s cieľom zhodnotiť pracovné podmienky z globálnej perspektívy. Rozvíja tému rodových rozdielov v celosvetovom meradle (1,2 miliardy pracovníkov) a poskytuje dôkazy o rozdieloch medzi pohlaviami v oblasti kvality pracovných miest, ale aj pokiaľ ide o vyššie riziko u žien, že budú vystavené sexuálnemu násiliu, čo sa uvádza už aj v prieskume EWCS z roku 2015.
Predmetom Európskeho prieskumu kvality života (EQLS) je aj rodový rozmer vo vzťahu k takým problémom, ako je napríklad zamestnanie, príjem, riziko chudoby, zloženie domácnosti a pohoda, vzdelanie, zodpovednosť za rodinu a starostlivosť, zdravie a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.
Údaje z prieskumov EWCS aj EQLS prispievajú k politickej diskusii o otázkach zosúladenia a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom mužov a žien. Prieskum EQLS je zameraný na rozdiel medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o úroveň ich spokojnosti so životom či šťastia. Zaoberá sa aj rodovou deľbou neplatenej práce napríklad v súvislosti so starostlivosťou o deti alebo starších príbuzných.
Výskum modelov sociálnej mobility mužov a žien v celej EÚ sa zaoberá prekážkami, ktoré bránia rovnosti príležitostí, a politikami na podporu rovnosti. Zdôrazňuje čoraz dôležitejšie rodové vzorce v oblasti sociálnej mobility v rôznych krajinách.
Nadácia Eurofound spolupracuje na témach rodovej rovnosti s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE). Nadácia Eurofound je hlavným poskytovateľom údajov, z ktorých vychádza index rodovej rovnosti inštitútu EIGE, a je zapojená do pracovnej skupiny pre tento ukazovateľ. Obe agentúry spolupracovali na spoločnom projekte o vzostupnej konvergencii v rôznych rozmeroch indexu rodovej rovnosti. Medzi ďalšie oblasti spolupráce patrí sociálno-ekonomický vplyv pandémie COVID-19 na ženy a rodovú rovnosť, tematická analýza Európskeho nástroja na monitorovanie pracovných miest týkajúca sa rodového a vekového rozmeru, ako aj výskum v oblasti práce pre platformy.
Research continues in this topic on a variety of themes, which are outlined below with links to forthcoming titles.
