Skočiť na hlavný obsah
Woman working in warehouse

Rodová rovnosť

Rodová rovnosť sa týka rovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti práv, zaobchádzania, povinností, príležitostí a ekonomických a sociálnych úspechov. O rodovej rovnosti možno hovoriť vtedy, keď muži a ženy majú rovnaké práva, povinnosti a príležitosti vo všetkých segmentoch spoločnosti a keď sa rozdielne záujmy, potreby a priority mužov a žien oceňujú rovnako.

Topic

Recent updates

Kontext EÚ

Rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ, základným právom, kritickým prvkom hospodárskeho rastu a kľúčovou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv. V tejto súvislosti EÚ v posledných desaťročiach v oblasti rodovej rovnosti pokročila. Napriek pokroku však po prvých dvoch desaťročiach 21. storočia pretrvávajú rodové nerovnosti na trhoch práce, v zamestnanosti, kvalite života a v práci. V rámci pracovného programu Európskej komisie zostáva rodová rovnosť dôležitou politickou prioritou, pričom cieľom je zaviesť novú európsku stratégiu pre rodovú rovnosť a zlepšiť skóre indexu rodovej rovnosti za rok 2021, ktoré je v EÚ na úrovni 68,0.

Komisia 5. marca 2020 zaviedla novú stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025. Medzi hlavné témy stratégie patrí: násilie páchané na ženách, transparentnosť odmeňovania a rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, vyvážené zastúpenie mužov a žien v predstavenstvách spoločností a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Stratégia sa okrem toho riadi víziou „Európy, kde ženy a muži majú slobodu ísť si v živote za svojím, ako aj rovnaké príležitosti prosperovať a môžu sa v rovnakej miere zapájať do našej európskej spoločnosti a byť v nej lídrami“. Ako jeden z prvých výsledkov stratégie predložila Komisia 4. marca 2021 návrh na záväzné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania .

Európsky parlament usporiadal v čase od 25. do 28. októbra 2021 svoj druhý Európsky týždeň rodovej rovnosti na podnet Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM). Vo výboroch Parlamentu sa diskutovalo o rôznych otázkach súvisiacich s rodovou rovnosťou. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) počas tohto týždňa tiež zverejnil zistenia zo svojho indexu rodovej rovnosti za rok 2021 s osobitným zameraním na zdravie, vplyv pohlavia na zdravie žien a mužov a prístup k službám zdravotnej starostlivosti.

Pandémia COVID-19 má obrovské dôsledky na zdravie, pohodu, kvalitu života, trh práce a hospodárstvo. Okrem toho má mnohostranný vplyv na rodovú rovnosť na pracovisku aj v domácnosti. Presadzovanie rodovej rovnosti je podstatou politickej reakcie EÚ na krízu v súlade so stratégiou pre rodovú rovnosť.

Činnosť nadácie Eurofound v oblasti rodovej rovnosti je v súlade s prioritou Komisie na roky 2019 – 2024, ktorou je hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí. Nadácia Eurofound v nedávnej minulosti prispela k iniciatíve EÚ týkajúcej sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a k iniciatíve v oblasti transparentnosti odmeňovania.

Kľúčové posolstvá

Pandémia COVID-19 a rodová rovnosť

  • Zo zistení z elektronického prieskumu nadácie Eurofound Život, práca a COVID-19 vyplýva, že ženy naďalej čelia neúmernému vplyvu krízy, a pokiaľ ide o ich budúcnosť, zostávajú menej optimistické ako muži.
  • Okrem toho pandémia COVID-19 takisto viac ovplyvnila rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom u žien než u mužov, pričom ženy boli zasiahnuté viac, pokiaľ ide o skrátenie pracovného času, a mladé ženy boli ohrozené stratou zamestnania viac ako muži. Počas pandémie sa v prípade žien zvýšila najmä záťaž spojená so zodpovednosťou za starostlivosť o rodinu. V záujme zaistenia, aby ženy neúmerne nedoplatili na túto pandémiu, bude náprava týchto škôd zohrávať zásadnú úlohu.

Zamestnanosť

  • Dve tretiny úplne nových pracovných miest v EÚ vytvorených za posledné dve desaťročia obsadili ženy a tento nárast bol najvýraznejší vo vekovej skupine od 30 do 49 rokov a u starších žien vo veku od 50 rokov.
  • Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v EÚ sa naďalej zmenšuje. Približne 46 % pracovníkov v EÚ tvoria ženy v porovnaní so 40 % v predchádzajúcej generácii. Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov však v posledných rokoch stagnuje a v roku 2020 dosiahol úroveň 11,3 percentuálneho bodu, čo EÚ stojí 320 miliárd EUR ročne. Opatrenia zavedené v súvislosti s pandémiou COVID-19 neúmerne zasiahli odvetvia služieb s nízkymi mzdami, v ktorých väčšinu pracovníkov tvoria ženy. Z trhu práce tak bol nútený odísť väčší počet žien.
  • Ženy sú naďalej nadmerne zastúpené na pracovných miestach s nízkymi mzdami, ale na pracovných miestach s najvyššími mzdami (ide o 20 % najlepšie platených zamestnaní podľa priemernej mzdy) rastie zamestnanosť žien rýchlejšie ako zamestnanosť mužov.

Mzdy

  • Takmer vo všetkých členských štátoch EÚ sú ženy nadmerne zastúpené medzi zamestnancami s nízkou a minimálnou mzdou.
  • Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je najvyšší v dobre platených zamestnaniach. Tieto vzorce sa opakujú vo všetkých členských štátoch, a to napriek tomu, že mladé ženy dosahujú čoraz lepšie výsledky v dosiahnutom stupni vzdelania než mladí muži.
  • Čoraz bežnejšie sú variabilné formy odmeňovania ako podiely v spoločnosti alebo odmeňovanie na základe výkonnosti spoločnosti. Tieto zložky odmeňovania sa zvyšujú rýchlejšie u mužov ako u žien, čo môže viesť k prehĺbeniu rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (v roku 2019 bol na úrovni 14,1 %).
  • Jednoduchšie verzie vykazovania odmeňovania žien a mužov nepredstavujú pre spoločnosti závažné prekážky. Požiadavky na podávanie správ a vykonávanie auditov však majú väčší zmysel, ak zahŕňajú komplexnejšie a dôkladnejšie údaje a analýzy vrátane rôznych zložiek odmeňovania nad rámec základných platov a dodatočných informácií, ako je trvanie pracovných skúseností alebo trvanie zamestnania pracovníkov.
  • Spoločné zostavovanie materiálov, diskusia a následné opatrenia dohodnuté medzi vedením a zástupcami zamestnancov sú receptom na úspech, ak sa má predísť tomu, aby podávanie správ alebo vykonávanie auditov bolo len byrokratickým účtovným úkonom. V zapájaní zástupcov zamestnancov do tohto procesu však stále existuje priestor na zlepšenie.

Pracovné podmienky

  • Rodové nerovnosti na trhoch práce, v zamestnaní a na pracoviskách presahujú segmentáciu trhu práce a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a spočívajú aj v pracovných podmienkach a kvalite pracovných miest, s ktorými sa ženy a muži stretávajú vo svojich zamestnaniach v rôznych krajinách, odvetviach a povolaniach.
  • Muži uvádzajú vyššiu úroveň kvantitatívnych požiadaviek v práci, zatiaľ čo ženy oveľa častejšie uvádzajú, že sú vystavené emočným požiadavkám, ako je komunikácia s nahnevanými klientmi, pacientmi alebo žiakmi, alebo situáciám, ktoré sú emocionálne náročné.
  • Ženy sú nedostatočne zastúpené ako manažérky takmer vo všetkých hospodárskych odvetviach. Manažment je rodovo najvyváženejší vo verejnom sektore, hoci aj tam dominujú muži.

Kvalita života

  • Ženy a muži pociťujú podobnú úroveň subjektívnej pohody v celej Európe. S ohľadom na ďalšie faktory (najmä príjem) sú však ženy so životom spokojnejšie ako muži a predpokladá sa, že k zníženiu priemernej úrovne blahobytu žien prispieva nižší priemerný príjem.
  • Vo väčšine tzv. užších rodín zarábajú obaja rodičia a existuje tam najväčšia nerovnováha v oblasti neplatenej práce: ženy vykonávajú väčšinu domácich prác a mnohé z nich čelia ťažkostiam v súvislosti s rovnováhou medzi osobným a pracovným životom.
  • U žien je dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že budú každý deň poskytovať dlhodobú starostlivosť, ako u mužov. Rozdiel je najvyšší vo vekovej skupine od 50 do 64 rokov.
  • Okrem jasného ekonomického cieľa odstrániť rozdiel v zamestnanosti žien a mužov tu vzniká aj sociálna požiadavka vzhľadom na dôsledky, ktoré z neho vyplývajú pre životy žien, vrátane ich finančného zabezpečenia a kvality života.

Eurofound research

Eurofound adopts a gender mainstreaming approach systematically in its research. Where possible and relevant, research findings, including surveys and policy analyses, disaggregate data by gender. Other research projects provide specific analysis relevant to gender equality. The research covers a wider variety of topics from a gender perspective, such as pay and income, minimum wage, care, employment participation, leave, skills and training, work organisation, job quality, working time, work–life balance and social cohesion and convergence, including in pan-European surveys and regular reporting at national level.

Listen to or watch a recording of our International Women's Day 2023 podcast on the work–life challenges of women and men. 

COVID-19 and gender equality

The COVID-19 pandemic risks rolling back years of progress on gender equality. Eurofound’s e-survey Living, working and COVID-19 offers an insight into the impact of the pandemic on the lives of EU citizens. Conducted in five rounds during 2020, 2021 and 2022, it allows for comparison of the challenges that arose during the different stages of living through the pandemic. Findings show that COVID-19 has impacted gender equality at home. The pandemic has significantly increased the number of teleworkers in Europe, and women were more likely to work from home during the pandemic than men. Furthermore, the closure of schools and childcare facilities during confinement disproportionately impacted women, who generally assumed greater domestic and care responsibilities.

The findings also reveal a general deterioration of work–life balance among workers in the EU with more women and men reporting work–life conflicts, but women who have to telework and care for small children appear to be struggling most. The percentage of women reporting difficulties was higher in April 2020 than in previous Eurofound surveys. Women are also reporting greater financial strain than men during the pandemic. The COVID-19 survey questionnaire drew on questions used in Eurofound’s pan-European surveys, the European Quality of Life Survey (EQLS) and the European Working Conditions Survey (EWCS).

Eurofound's EU PolicyWatch database collates and maps the national-level policy responses across Europe to the COVID-19 crisis, the war in Ukraine and rising inflation. Some of these measures have a gender dimension.

Employment and gender 

Eurofound research explores the characteristics and consequences of gender gaps in labour market participation, as well as policies and measures aimed at fostering female labour market participation. Women’s employment and participation rates are still lower than those of men in almost all EU Member States. Eurofound has estimated the cost of this gender employment gap in the EU at more than €320 billion in 2018. Although the cost of the gap is falling, the economic loss is still significantly high. Research also looks at upward convergence in the gender employment gap, assessing which are the best and worst-performing Member States in this regard. 

The European Jobs Monitor (EJM) tracks structural change in European labour markets in terms of occupation and sector, giving a qualitative assessment of these shifts using various proxies of job quality. This monitoring includes analysis of patterns of employment change by gender and by job-wage quintile, as well as labour market segregation. 

Wages and gender

Eurofound research covers a range of topics linking wages and gender, such as variable pay, performance-related pay, low pay and the gender pay gap. Survey research looks at earnings as one of seven indicators of job quality for men and women at work. On minimum wages, an annual review monitors the level of minimum wages across Europe, also measuring coverage rates of workers by gender in 2019 and the link with the gender pay gap. Furthermore, the EJM analyses the extent to which different jobs, occupations and sectors contribute to the gender pay gap. This will be useful for the interpretation of the Commission’s social scoreboard’s indicator on the gender pay gap and for the implementation of the gender-equality principle of the European Pillar of Social Rights.

Eurofound reviewed the first experiences of countries with gender pay transparency measures in 2018. At the Commission’s request, Eurofound has initiated an ad hoc study on measures to promote gender pay transparency in companies, looking at how much they cost and whether companies can see any opportunities. This will feed into the Commission’s impact assessment.

Working conditions and gender

Eurofound’s European Working Conditions Survey (EWCS) covers a range of aspects of working conditions from a gender perspective. In recent questionnaires, gender mainstreaming has been an important topic. The survey monitors occupational, sectoral, time and pay gaps, as well as working time patterns, work–life balance, violence and harassment at work, and health and well-being, including what all this means for sustainable work. The European Working Conditions Telephone Survey (EWCTS) 2021 analysed the multiple dimensions of job quality, comparing the situation in the Member States also by gender.

EWCS analysis will help to inform policies aimed at closing gender gaps in the area of job and employment quality. The knowledge provided is relevant for the principle of gender equality and initiatives to improve work–life balance, as well as those included in the context of the European Pillar of Social Rights and implementation of the European Gender Equality Strategy.

Research also looks at the experience of women in management roles and how their underrepresentation in management can be addressed. It analyses the job quality of both male and female managers, and the impact a management job has on personal life.

Other research analyses the level of female entrepreneurship in Europe and the market gap when it comes to investing in women-led enterprises. It examines the financial hurdles facing female entrepreneurs and the use of private or public funds to invest in this group. In addition, it investigates the prevalence of public finance tools and public support schemes that effectively remove barriers and enable women to become competent entrepreneurs.

The higher participation of women in the labour market has prompted changes in the way European social partner organisations tackle gender issues. Research has also assessed the role of the EU social partners in advancing gender equality, exploring actions taken within the different national frameworks of industrial relations and against the ranking of Member States on EIGE’s Gender Equality Index.

Moreover, Eurofound has worked on a joint project with the International Labour Organization (ILO) to look at working conditions in a global perspective. It expands on gender gaps across the world (1.2 billion workers) and provides evidence on the gendered differences in job quality and on higher risk of women to be exposed to sexual violence; the latter is also identified in EWCS 2015.  

Quality of life and gender

The European Quality of Life Survey (EQLS) also covers the gender dimension, in relation to issues such as employment, income, risk of poverty, household composition and well-being, education, family and care responsibilities, health and work–life balance.

Both the EWCS and EQLS data contribute to the policy debate on reconciliation issues and work–life balance for men and women. The EQLS looks at the difference between men and women in their levels of life satisfaction or happiness. The gendered division of unpaid work, in relation to for example childcare or caring for elderly relatives, is also covered in the EQLS.

Research on patterns of social mobility for men and women across the EU looks at barriers to equal opportunities and policies to promote it. It highlights the increasingly important gendered patterns of social mobility in different countries.  

Eurofound collaboration with EIGE

Eurofound cooperates with the European Institute for Gender Equality (EIGE) on gender-related topics. Eurofound is a key data provider for EIGE’s Gender Equality Index and is involved in the working group for this indicator. Following on for a number of collaborations in 2022, other areas for cooperation between the two Agencies in 2023 include research related to the impact of the transition to a carbon neutral economy, as well as that on care, the working life of essential workers, the impact of the war against Ukraine from a gender perspective and in relation to integration of refugees, the socioeconomic impact of COVID-19 on women and gender equality, and platform work.  

EU context

Gender equality is a core value of the EU, a fundamental right, a critical component of economic growth and a key principle of the European Pillar of Social Rights. In this light, the EU has been making progress in the gender equality field over the past decades, albeit at a slow pace. The Gender Equality Index score for the EU in 2023 is 70.2 points out of 100, surpassing 70 points for the first time. This is an improvement of 1.6 points since the 2022 edition and the highest year-on-year increase since 2013. Two decades into the 21st century, gender inequalities persist in many areas, including in employment, working conditions and quality of life. As part of the European Commission’s work programme, gender equality remains an important policy priority, with the goal being to roll out the European Gender Equality Strategy. 

On 5 March 2020, the Commission launched a new Gender Equality Strategy 2020–2025. The Strategy’s main topics are: violence against women; pay transparency and the gender pay gap; gender balance on company boards; and work–life balance. It is also guided by the vision of ‘a Europe where women and men are free to pursue their chosen path in life, where they have equal opportunities to thrive, and where they can equally participate in and lead our European society’.  As one of the first deliverables of the Strategy, the Commission presented a proposal for a pay transparency directive on 4 March 2021, which was backed by the European Parliament on 5 April 2022. The Parliament, EU Council and Commission reached a provisional agreement on the directive on 30 November 2022. The Council adopted the directive on 24 April 2023.

In October 2023, the European Parliament holds its fourth European Gender Equality Week, at the initiative of the Women’s Rights and Gender Equality Committee (FEMM). During the week, the European Institute for Gender Equality (EIGE) also publishes the findings of its Gender Equality Index 2023.

The COVID-19 pandemic has had vast implications on health, well-being, quality of life, the labour market and the economy. It has also had a multifaceted impact on gender equality at work and at home. Promoting gender equality is at the heart of the EU policy response to the crisis, in line with the Gender Equality Strategy. 

Eurofound’s work on gender equality links in with the Commission’s 2019–2024 priorities on an economy that works for people and a new push for European democracy. Eurofound has contributed in the recent past to the EU initiative on work–life balance and on the pay transparency initiative.

Key outputs

ef22010_card_cover.png

Pandémia ochorenia COVID-19 zvýraznila nerovnosti v mnohých aspektoch európskych spoločností vrátane nerovností medzi ženami a mužmi v niekoľkých kľúčových oblastiach. V tejto správe sa skúmajú rodové nerovnosti, ktoré existovali už...

13 október 2022
Publication
Research report

Current and ongoing research

Gender equality in the EU
Infografika

Nadácia Eurofound vo svojom výskume systematicky presadzuje prístup uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Ak je to možné a relevantné, vo výsledkoch výskumu vrátane prieskumov a analýz politík rozčleňuje údaje podľa pohlavia. V ďalších výskumných projektoch poskytuje špecifickú analýzu týkajúcu sa rodovej rovnosti. Výskum sa týka širšej škály tém z rodového hľadiska, ako je napríklad odmeňovanie a príjem, minimálna mzda, starostlivosť, účasť v zamestnaní, dovolenka, zručnosti a odborná príprava, organizácia práce, kvalita pracovných miest, pracovný čas, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a vzostupná konvergencia, a to aj v rámci celoeurópskych prieskumov a pravidelného podávania správ na vnútroštátnej úrovni.

Pandémia COVID-19 a rodová rovnosť

V dôsledku pandémie COVID-19 hrozí, že sa pokrok v oblasti rodovej rovnosti zvráti o niekoľko rokov späť. Elektronický prieskum nadácie Eurofound Život, práca a COVID-19 ponúka pohľad na vplyv pandémie na životy občanov EÚ. Prieskum sa uskutočnil v niekoľkých kolách v rokoch 2020 a 2021 a umožňuje porovnávať problémy, ktoré vznikali v rôznych štádiách pandémie. Zo zistení vyplýva, že pandémia COVID-19 má vplyv na rodovú rovnosť v domácnosti. Počas pandémie sa výrazne zvýšil počet zamestnancov pracujúcich na diaľku v Európe, a to najmä medzi ženami. Okrem toho zatvorenie škôl a zariadení starostlivosti o deti počas obmedzenia pohybu neúmerne zasiahlo ženy, ktoré na seba vo všeobecnosti prevzali viac úloh v domácnosti a povinností v oblasti starostlivosti.

Zo zistení takisto vyplynulo všeobecné zhoršenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov v EÚ, pričom konflikty medzi pracovným a súkromným životom uviedlo viac žien aj mužov, no zdá sa, že ženám, ktoré museli pracovať na diaľku a starať sa o malé deti, to spôsobovalo najväčšie problémy. Ženy okrem toho počas pandémie uvádzali aj väčšiu finančnú záťaž ako muži. Dotazník elektronického prieskumu týkajúceho sa pandémie COVID-19 vychádzal z otázok, ktoré nadácia Eurofound používa v celoeurópskych prieskumoch EQLS (Európsky prieskum kvality života) a EWCS (Európsky prieskum pracovných podmienok).

V máji 2020 nadácia Eurofound uviedla do prevádzky databázu COVID-19 EU PolicyWatch, v ktorej sa zhromažďujú a mapujú politické reakcie v Európe na vnútroštátnej úrovni počas pandémie. Niektoré z týchto opatrení majú rodový rozmer.

Zamestnanosť a rodový rozmer

Vo výskume nadácie Eurofound sa skúmajú charakteristiky a dôsledky rodových rozdielov v účasti na trhu práce, ako aj politiky a opatrenia zamerané na podporu účasti žien na trhu práce. Miery zamestnanosti a účasti žien na trhu práce sú stále nižšie ako u mužov takmer vo všetkých členských štátoch EÚ. Nadácia Eurofound odhadla ročné náklady na tento rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v EÚ v roku 2018 na viac ako 320 miliárd EUR. Hoci sa tieto náklady znižujú, hospodárska strata je stále mimoriadne vysoká. Výskum sa venuje aj vzostupnej konvergencii rozdielu v zamestnanosti žien a mužov, pričom sa posudzuje, ktoré členské štáty dosahujú v tomto smere najlepšie a ktoré najhoršie výsledky.

Európsky nástroj na monitorovanie pracovných miest (European Jobs Monitor, EJM) sleduje štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce z hľadiska povolania a odvetvia a poskytuje kvalitatívne posúdenie týchto zmien pomocou rôznych ukazovateľov kvality pracovných miest. Toto monitorovanie zahŕňa analýzu zmien štruktúry zamestnanosti podľa rodového rozmeru a príjmového kvintilu, ako aj segregáciu na trhu práce.

Mzdy a rodový rozmer

Nadácia Eurofound sa vo svojom výskume venuje širokej škále tém, v ktorých sa spájajú otázky miezd a rodového rozmeru, ako je napríklad variabilná zložka platu, odmeňovanie na základe výkonov, nízke mzdy a rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Prieskum sa zaoberá mzdami ako jedným zo siedmich ukazovateľov kvality pracovných miest zamestnaných mužov a žien. Pokiaľ ide o minimálne mzdy, vo výročnom hodnotení sa monitoruje úroveň minimálnych miezd v celej Európe, pričom sa meria aj úroveň ochrany pracovníkov podľa pohlavia v roku 2019 a súvislosť s rozdielom v odmeňovaní žien a mužov. Európskym nástrojom na monitorovanie pracovných miest sa bude okrem toho analyzovať, do akej miery rôzne zamestnania, povolania a odvetvia prispievajú k rozdielu v odmeňovaní žien a mužov. Bude to užitočné pri výklade ukazovateľa sociálnej situácie z hodnotiacej tabuľky Komisie s ohľadom na rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a pri uplatňovaní zásady rodovej rovnosti Európskeho piliera sociálnych práv.

Nadácia Eurofound zhodnotila prvé skúsenosti krajín s opatreniami v oblasti transparentnosti odmeňovania žien a mužov v roku 2018. Na žiadosť Komisie nadácia Eurofound iniciovala štúdiu o opatreniach na podporu transparentnosti odmeňovania žien a mužov v spoločnostiach, pričom skúmala, koľko tieto opatrenia stoja a či spoločnosti v tejto oblasti vidia nejaké príležitosti. Výsledky štúdie sa premietnu do posúdenia vplyvu Komisie.

Pracovné podmienky a rodový rozmer

Predmetom Európskeho prieskumu pracovných podmienok (EWCS) nadácie Eurofound je celý rad aspektov pracovných podmienok z rodového hľadiska. V nedávnych dotazníkoch bolo dôležitou témou uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. V prieskume sa monitorujú pracovné, odvetvové, časové a mzdové nerovnosti, ako aj štruktúra pracovného času, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, násilie a obťažovanie na pracovisku a zdravie a pohoda, ale aj to, čo to všetko znamená pre udržateľnú prácu.

Analýza EWCS bude zdrojom informácií pre politiky zamerané na odstránenie rodových rozdielov v oblasti kvality pracovných miest a zamestnanosti. Tieto poznatky majú význam z hľadiska zásady rodovej rovnosti a iniciatív na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako aj iniciatív, ktoré sú obsiahnuté v kontexte Európskeho piliera sociálnych práv.

Výskum sa zaoberá aj skúsenosťami žien v riadiacich funkciách a tým, ako možno riešiť ich nedostatočné zastúpenie na vedúcich pozíciách. Analyzuje sa v ňom kvalita pracovných miest mužov a žien na riadiacich pozíciách a vplyv práce na riadiacich pozíciách na osobný život.

V ďalšom výskume sa analyzuje úroveň podnikania žien v Európe a zlyhanie trhu, pokiaľ ide o investície do podnikov pod vedením žien. Skúmajú sa v ňom finančné prekážky, ktorým čelia podnikateľky, a využívanie zdrojov súkromného alebo verejného financovania na investovanie do tejto skupiny. Okrem toho sa v ňom skúma rozšírenosť nástrojov verejných financií a systémov verejnej podpory, ktorými sa účinne odstraňujú prekážky a ktoré ženám umožňujú stať sa zdatnými podnikateľkami.

Vyššia účasť žien na trhu práce si vyžiadala zmeny v spôsobe, akým európski sociálni partneri riešia rodové otázky. Vo výskume sa takisto posudzovala úloha sociálnych partnerov EÚ pri presadzovaní rodovej rovnosti, pričom sa skúmali opatrenia prijaté v rôznych vnútroštátnych rámcoch pracovnoprávnych vzťahov, ale aj v porovnaní s hodnotením členských štátov v indexe rodovej rovnosti inštitútu EIGE.

Okrem toho nadácia Eurofound pracuje na spoločnom projekte s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) s cieľom zhodnotiť pracovné podmienky z globálnej perspektívy. Rozvíja tému rodových rozdielov v celosvetovom meradle (1,2 miliardy pracovníkov) a poskytuje dôkazy o rozdieloch medzi pohlaviami v oblasti kvality pracovných miest, ale aj pokiaľ ide o vyššie riziko u žien, že budú vystavené sexuálnemu násiliu, čo sa uvádza už aj v prieskume EWCS z roku 2015.

Kvalita života a rodový rozmer

Predmetom Európskeho prieskumu kvality života (EQLS) je aj rodový rozmer vo vzťahu k takým problémom, ako je napríklad zamestnanie, príjem, riziko chudoby, zloženie domácnosti a pohoda, vzdelanie, zodpovednosť za rodinu a starostlivosť, zdravie a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.

Údaje z prieskumov EWCS aj EQLS prispievajú k politickej diskusii o otázkach zosúladenia a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom mužov a žien. Prieskum EQLS je zameraný na rozdiel medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o úroveň ich spokojnosti so životom či šťastia. Zaoberá sa aj rodovou deľbou neplatenej práce napríklad v súvislosti so starostlivosťou o deti alebo starších príbuzných.

Výskum modelov sociálnej mobility mužov a žien v celej EÚ sa zaoberá prekážkami, ktoré bránia rovnosti príležitostí, a politikami na podporu rovnosti. Zdôrazňuje čoraz dôležitejšie rodové vzorce v oblasti sociálnej mobility v rôznych krajinách.

Spolupráca nadácie Eurofound s inštitútom EIGE

Nadácia Eurofound spolupracuje na témach rodovej rovnosti s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE). Nadácia Eurofound je hlavným poskytovateľom údajov, z ktorých vychádza index rodovej rovnosti inštitútu EIGE, a je zapojená do pracovnej skupiny pre tento ukazovateľ. Obe agentúry spolupracovali na spoločnom projekte o vzostupnej konvergencii v rôznych rozmeroch indexu rodovej rovnosti. Medzi ďalšie oblasti spolupráce patrí sociálno-ekonomický vplyv pandémie COVID-19 na ženy a rodovú rovnosť, tematická analýza Európskeho nástroja na monitorovanie pracovných miest týkajúca sa rodového a vekového rozmeru, ako aj výskum v oblasti práce pre platformy.

Research continues in this topic on a variety of themes, which are outlined below with links to forthcoming titles.

Eurofound expert(s)

caros-vacas-2023.png

Carlos Vacas Soriano is a research manager in the Employment unit at Eurofound. He works on topics related to wage and income inequalities, minimum wages, low pay, job quality...

Research manager,
Employment research unit
sanna-nivakoski-2023.png

Sanna Nivakoski is a research officer in the Social Policies unit at Eurofound. Before joining Eurofound in 2021, she worked as a post-doctoral researcher at University College...

Research officer,
Social policies research unit
Publications results (115)

Employment levels in the EU27 recovered from the effects of the COVID-19 pandemic in 2020–2021 much faster than they did after the global financial crisis in 2008–2010. This was despite the immediate job loss effects of the two crises being of comparable scale. Demographic change is affecting labour

28 March 2024

The rise of the platform economy during the last decade is one of the main disrupting forces for European labour markets. While standard employment remains the norm, platforms are expanding their reach and diversifying into novel business models. In doing so, they are also attracting an increasing n

16 May 2023

Dôsledky pandémie COVID-19 pre jednotlivé sociálne skupiny sa líšia v závislosti od existujúcich nevýhod a panuje všeobecné presvedčenie, že pandémia prehĺbila nerovnosti v rôznych oblastiach života. Vychádzajúc z ukazovateľov monitorovacieho rámca viacrozmernej nerovnosti (MIMF) sa v tejto správe

24 January 2023

Európske trhy práce sa po skončení pandémie COVID-19 výrazne obnovili. Na konci roka 2021, teda o viac ako 18 mesiacov od vypuknutia pandémie, bola miera zamestnanosti v EÚ takmer na úrovni pred krízou. Táto správa zhŕňa vývoj na trhu práce v rokoch 2020 a 2021 na základe štvrťročných údajov z

20 October 2022

Pandémia ochorenia COVID-19 zvýraznila nerovnosti v mnohých aspektoch európskych spoločností vrátane nerovností medzi ženami a mužmi v niekoľkých kľúčových oblastiach. V tejto správe sa skúmajú rodové nerovnosti, ktoré existovali už pred krízou COVID-19 a opisuje sa v nej, akými spôsobmi pandémia

13 October 2022

The European Union Agencies Network on Scientific Advice (EU-ANSA) consists of technical and regulatory agencies that provide scientific advice to EU policymakers. This report demonstrates how EU-ANSA member Agencies are addressing the socioeconomic effects of sustainable development. It is based on

05 January 2022

Jedným z najpozoruhodnejších úspechov za posledné polstoročie je nárast účasti žien na trhu práce. Dve z každých troch úplne nových pracovných miest za posledné dve desaťročia v EÚ boli obsadené ženami. Prudký nárast miery zamestnanosti starších pracovníkov z dôvodu starnutia obyvateľstva a zmeny

14 December 2021

Despite the increasing participation of women in the labour market and a higher share of women than men being hired into well-paid jobs in recent years, a gender pay gap exists across all EU Member States. Pay differentials between women and men have been shown to be significantly influenced by the

14 December 2021

Over the last decade, the EU has made slow progress towards gender equality. As achievements in gender equality vary considerably by Member State, it is important to understand the evolution of disparities between the Member States and the implications this has for upward economic and social

15 July 2021

Táto hlavná správa ponúka prehľad hlavných zistení v rámci výskumu týkajúceho sa pracovných podmienok, ktorý nadácia Eurofound uskutočnila v programovom období 2017 – 2020. Mapuje sa v nej pokrok dosiahnutý v zlepšovaní pracovných podmienok od roku 2000 a skúma, či sa pozitívna zmena dotkla všetkých

26 February 2021

Online resources results (440)

In this special episode of Eurofound Talks for International Women's Day 2024, Mary McCaughey speaks with Eurofound researchers Carlos Vacas and Barbara Gerstenberger about the gender pay and employment gaps in Europe.

4 marec 2024

In this episode of Eurofound Talks, recorded for International Women's Day 2023, Mary McCaughey speaks with Eurofound Working Life researchers Jorge Cabrita and Viginta Ivaškaitė-Tamošiūnė about how, when paid and unpaid work are combined, women do eight full-time weeks more work than men per year

8 marec 2023
Female teleworker taking notes during video conference on her laptop

Workers want to telework but long working hours, isolation and inadequate equipment must be tackled

The COVID-19 pandemic prompted a surge in telework, with dramatic increases in the number of employees working from home (teleworking) in many European countries. What for many employees started out as a mandatory move seems to have transformed into a preference among the majority for part-time or

Living, working and COVID-19: Impact on gender equality 11 March 2021, European Economic and Social Committee (EESC) virtual meeting Presentation by Maria Jepsen, Acting Executive Director, Eurofound

22 marec 2021
image_blog_pay_transparency_03112020.png

Member States are dawdling on gender pay transparency

The gender pay gap in gross hourly earnings in the EU was 14.8% in 2018. To help combat discriminatory pay practices by employers, the European Commission recommended in 2014 the introduction of pay transparency measures in all Member States. But more than half still have not implemented any such

A modern agenda for work–life balance 16 October 2018, Brussels, Belgium Presentation by Mathijn Wilkens, Research Officer, Christine Aumayr-Pintar, Research Manager, Anna Ludwinek, Research Manager, Eurofound

16 október 2018

Malta: latest working life developments Q2 2018

Concern about the rise in the number of foreign workers and a widening gender pay gap are the main topics of interest in this article. This country update reports on the latest developments in working life in Malta in the second quarter of 2018.

Sweden: latest working life developments Q2 2018

A historic agreement on industrial action regulations and a narrowing gender pay gap are the main topics of interest in this article. This country update reports on the latest developments in working life in Sweden in the second quarter of 2018.

Estonia: latest working life developments Q2 2018

The ending of Estonia’s longest ever strike, the re-establishment of tripartite social dialogue, and changes in legislation to tackle the gender pay gap are the topics of interest in this article. This country update reports on the latest developments in working life in Estonia in the second quarter

Article

Finland: Experiences of pay auditing measures

Studies in 2010 and 2012 of measures brought in by Finland to ensure pay transparency have shown that employers were initially reluctant to close the gender pay gap. The results highlighted the need for improvement in the implementation of pay auditing measures, which led to amendments in the law.


Blogs results (26)

Inequalities have become more apparent in many areas: between men and women; between rich and poor; between young and old; and between rural and urban areas. What are the implications of these inequalities across the EU?

2 máj 2024

The jury is still out on the question whether men and women are from distinct planets. When it comes to the world of work, however, they are worlds apart.

25 október 2023
ef23048.png

Europe Day is a celebration of unity, solidarity and harmony. While we may not have had much to celebrate this past year, one thing we can be proud of is how Europe has come together in the face of large-scale challenges and threats, showing that solidarity is the key to resilience and resolve.

8 máj 2023
ef23046.png

The European Commission declared 2023 as the European Year of Skills, stating ‘Helping people get the right skills for quality jobs and helping companies, in particular small and medium enterprises, address skills shortages in the EU is what this year is all about.’

27 marec 2023
image_ef23042.png

'Women belong in all the places where decisions are made', to borrow from the late Ruth Bader Ginsburg. These decisions are made everywhere and at every level: in the home and at the workplace; in the boardroom and on the shop floor. Which is why it is of such serious concern to see the ongoing deep

8 marec 2023
ef22080.png

The dawn of 2022 brought muted optimism to a Europe beginning to emerge from the COVID-19 pandemic, and the progress of vaccination programmes worldwide brought hope. Government and EU support during the pandemic had kept unemployment at bay, averting the widescale collapse of businesses. In step wi

19 december 2022
image_webinar_08032022.png

One of the most striking developments of the last half-century has been the huge rise in female labour market participation in advanced economies. More than two out of every three net new jobs created over the last two decades in the EU have been taken up by women, who now account for 46% of the wor

8 marec 2022
image_blog_26102021.png

While the number of employees earning the minimum wage has increased across Europe over the last decade, spurred by significant minimum wage hikes, a clear gender divide emerges, with minimum wage earners more likely to be women. Minimum wage earners are also more likely to live in materially depriv

26 október 2021
ef21081.png

With its proposed directive on gender pay transparency, the European Commission has significantly bolstered the set of tools for delivering its objectives compared to those presented in its 2014 Recommendation. The proposed portfolio of measures addresses many shortcomings of the instruments that na

ef21074.png

On 9 May, the Conference on the Future of Europe will get underway. Floated well before the COVID-19 outbreak, its timing in the wake of the seismic shifts precipitated by the pandemic, and its implementation alongside the European Pillar of Social Rights Action Plan, means that the outcomes could b

4 máj 2021

Disclaimer

When freely submitting your request, you are consenting Eurofound in handling your personal data to reply to you. Your request will be handled in accordance with the provisions of Regulation (EU) 2018/1725 of the European Parliament and of the Council of 23 October 2018 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data by the Union institutions, bodies, offices and agencies and on the free movement of such data. More information, please read the Data Protection Notice.